Keď hral v seriáli Profesionáli, pozornosť na ulici vnímal trochu s rozpakmi. Ľudia nevedeli celkom odhadnúť mieru žoviálnosti, ktorú si k nemu mohli dovoliť. Zabávali sa na ňom doma v obývačke, mali pocit, že je to ich kumpán.
Medzitým sa všeličo zmenilo. Po silných rolách, ktoré ĽUBOŠ KOSTELNÝ stihol odohrať v Slovenskom národnom divadle, sa zmenil aj jeho kontakt s fanúšikmi. V lete bol na výlete po rumunskom vidieku a stretol tam autobusový zájazd zo Slovenska, v ktorom bola aj skupinka znalcov všetkých jeho hier. "Taký rozhovor ma veľmi povzbudí," vraví.
V októbri dostal cenu Dosky za úlohu Hamleta. Keď si ju preberal, povedal: "Ešte celkom nedávno som sa bál, či som nezabudol hrať."
O úspechu aj o neúspechu hovorí, že je fluidný. Za všetko, čo mu nevyjde, viní len seba, a všetko, čo môže zlepšiť, si nedá vziať. Napríklad starostlivosť o telo, vďaka čomu dnes lepšie znáša svoju náročnú prácu.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma novodobú požiadavku na hercov, aby vyzerali dobre
- V čí prospech vyznie, keď porovná slovenských a zahraničných hercov
- Ako je na tom s angličtinou a čo sú jeho najväčšie limity
- Prečo sa bál, že zabudol hrať
- Čo zachráni herca, ak dlho nestojí ani na scéne, ani na pľaci
- Akým trendom dnes podlieha herectvo
- V čom sa veľké dramatické shakespearovské postavy podobajú na jeho život
- Čo má herec robiť, keď je psychický tlak priveľký
- Ako prežíval odvolanie Mateja Drličku z postu riaditeľa SND a aká je dnes v divadle atmosféra
- Ako naňho pôsobí politika
Trikrát do týždňa chodíte cvičiť. Je vám blízka taká prísna disciplína?
Nie. Mám štyridsať jeden rokov a len sa disciplíne učím. Pomáhajú mi v tom dvaja kamaráti. Chodíme ráno, takže sa musím trochu prekonávať a lámať, no keď už sme tam, veľa sa nasmejeme. Dokonca tam prežívam pocity šťastia, čo by som nikdy nečakal. Najväčší pocit šťastia mám, keď docvičíme. Vtedy si vravím: to najhoršie z dňa mám už za sebou.
Ady Hajdu: Každému rusofilovi by som doprial skúsenosť z ruskej nemocnice Čítajte Aké blahodarné účinky športu na sebe cítite?
Je to asi prvýkrát, čo sa v živote venujem športu. Aj keď teda neviem, či to športom nazvať môžem, je to len posilňovňa. Rozhodne to však blahodarné účinky má. Keď si hodinu zacvičím, mám pocit, že môj deň mal väčší zmysel.
Okrem toho, dobre to vplýva aj na môj spánkový režim a celkové naladenie počas dňa. Cítim sa fyzicky lepšie, pripravenejší.
A svaly rastú?
Ešte som výrazný progres nezaregistroval. To ešte chvíľu potrvá, keďže štyridsať rokov som nič nerobil. Mne skôr išlo o to, aby som viac nepriberal, a to sa plní.
Nedávno som sa rozprávala s hercom Petrom Nárožným. Vravel, že zo všetkých českých hercov sa pred divákmi môže spokojne vyzliecť len Ondřej Vetchý.
