Text je prepisom z relácie Rozhovory ZKH, ktorá vznikla pre video.sme.sk.
"Na konkurze na riaditeľa Slovenskej národnej galérie sme všetci kandidáti dostali rovnakú otázku: čo je pre nás najdôležitejšie? A ja som hovorila, že rekonštrukcia. A to sa mi splnilo. Stále tomu nemôžem uveriť," hovorí ALEXANDRA KUSÁ, ktorá šéfuje SNG od roku 2010.
Po siedmich rokoch rekonštrukcie je teraz galéria hotová. Pre verejnosť sa (po)otvorí v nedeľu 11. decembra. Rozsiahla rekonštrukcia stála 79 miliónov eur a je to najväčšia investícia do verejnej budovy v histórii Slovenska. Po dvadsaťjeden rokoch sa otvára aj ikonické premostenie od architekta Vladimíra Dedečka.
Riaditeľkou SNG ste sa stali v roku 2010, riadite ju teda dvanásť rokov. Máme si to predstaviť tak, že z toho sedem rokov ste chodili s prilbou po stavbe?
Áno, a to už bola tá dobrá časť. Tie roky predtým sme chodil s prosíkom, aby sme mohli chodiť s prilbou po stavbe.
Za politikmi?
Za všetkými.
Už ste si aj od dojatia postáli v nejakej časti a povedali ste si, že sa vám splnil sen?
Asi by som to nemala prezrádzať, ale ľahla som si v knižnici na zem. Je z nej krásny výhľad. Cítila som sa zvláštne, že to robím, ale nik ma pri tom nevidel.
Galerijná knižnica je teda vaším srdcovým miestom?
Áno. Keď som študovala, trávila som v nej veľa času a nebola veľmi pohostinná. Takže pri rekonštrukcii mala takú zvláštnu protekciu. Veľmi mi záležalo, aby bola pekná.
Po 21 rokoch sa otvára vynovená Národná galéria. Už sa môžeme porovnávať s Prahou či Viedňou, hovoria odborníci Čítajte Po ceste na tento rozhovor som sa zastavila v premostení architekta Dedečka a viem, že je veľká časť verejnosti, ktorá tú nadstavbu doslova neznáša. Javí sa im ako päsť na oko. Keď som bola malá a chodili sme okolo galérie, mama mi hovorila, že je to opacha. Myslíte si, že ho vďaka rekonštrukcii rehabilitujete?
Dúfame, že keď sa dobre začne používať, ľudia si ho obľúbia. Stále bude pretrvávať aj také to staromilstvo a túžba po 19. storočí. Ale keby tu to premostenie nebolo, v skutočnosti by bolo vidno všetko, čo je už za galériou postavené, a vyzeralo by to ešte horšie.
Ale postupom rokov sa mení aj mienka, to vidíme napríklad u odbornej verejnosti, ktorá už je s premostením v poriadku.
Tá ho však tiež svojho času chcela zbúrať. Bolo to nepochopenie génia Dedečka? Alebo prečo to premostenie ľudí tak dráždilo?
