Pred viac ako dvadsiatimi rokmi zavrela Slovenská národná galéria svoje premostenie pre jeho havarijný stav. A vzápätí sa začalo vážne hovoriť o rekonštrukcii celej galérie.
„Už!“ Takýmto zvolaním SNG oznamuje, že konečne (po)otvorí svoje brány po rekonštrukcii. Trvalo to roky a stálo 79 miliónov eur. Ide o najväčšiu investíciu do verejnej budovy v histórii Slovenska. Už v nedeľu 11. decembra bude môcť verejnosť zhodnotiť, či to stojí za to.
A verejnosť dáva najavo, že sa o SNG zaujíma. Na sociálnej sieti sa dokonca objavilo podujatie, ktoré vyzýva ľudí, aby sa od piatku 9. decembra zapojili pred SNG do čakania na jej nedeľné (po)otvorenie.
„Samotný akt vyčkávania pred galériou odkazuje na fenomén ľudí, ktorí sú ochotní stráviť niekoľko hodín, dokonca až dní, státím v rade na najnovší smartfón, tenisky či iný spotrebný tovar. Fakt, že kultúrna spoločnosť by svojím nadšením nemala zaostávať za tou spotrebiteľskou, chceme potvrdiť aktom, ktorý reprezentuje náš úprimný záujem o umenie,“ píšu vyzývatelia.
Verejný priestor pre všetkých
Rekonštrukciou prešlo takmer 28-tisíc štvorcových metrov galérie. Nový areál SNG vďaka tomu bude môcť ponúknuť viac ako päťtisíc štvorcových metrov výstavnej plochy, kinosálu, multifunkčnú halu, modernú knižnicu, archív výtvarného umenia, depozitár, reštaurátorské ateliéry, nádvorie ako verejný park, kaviareň aj galerijné kníhkupectvo.
„Záleží nám, aby u nás všetko dobre fungovalo a aby to bolo pre všetkých. Našou ambíciou je, aby to nebola len galéria, priestor, kde má človek iba kontemplovať pred dielami, ale má to byť aj kultúrny verejný priestor, kde nemusíte robiť nič, môžete hoci len sedieť na nádvorí a pozerať sa na Dunaj, alebo si s laptopom robiť domáce úlohy. Preto nádvorie, preto kaviareň, knižnica, preto toľko verejných priestorov v galérii,“ hovorí riaditeľka SNG Alexandra Kusá.
Riaditeľka Národnej galérie o rekonštrukcii: Sme priekopníci. Aj socialistické budovy sa dajú opraviť Čítajte Architekt Oliver Kleinert, ktorý už absolvoval komentovanú prehliadku nových priestorov galérie s jej riaditeľkou, na výsledku oceňuje najmä to, že sa do väčšej miery ráta s areálom SNG ako s verejným priestorom a s jeho prepojením s okolím.
„Galérie by mali byť integrovanou súčasťou mesta a spájať ľudí. Mali by byť urobené tak, aby upútali náhodného okoloidúceho a možno mu aj zmenili náhľad na kultúru a umenie. V prípade SNG tu táto ambícia je. Jej štartovacia pozícia je teraz iná ako pred rekonštrukciou.“
