Literárnymi cenami ovenčený debut prozaičky, scenáristky a dokumentaristky Francesci Melandriovej Eva spí je rozsiahly román o láske, rodine a odpustení.
Príbeh ženy, ktorá hľadá pravdu o svojom pôvode, je poprekladaný rozprávaním o historických udalostiach, ktoré sa odohrali v malebnom regióne Horná Adiža na severe Talianska medzi rokmi 1919 a 1979.
Málo známa história Južného Tirolska
Štyridsaťročná slobodná nezávislá Eva zdvihne jedno ráno telefón. Na druhom konci je Vito - muž, ktorý sa stal na krátky čas jej otcom. Dlhé roky sa nekontaktovali, teraz je ťažko chorý a rád by ju pred smrťou opäť videl.
Eva neváha, okamžite sadá na vlak a cestuje naprieč celým Talianskom zo severu až na juh do Kalábrie. Počas cesty komentuje jednotlivé mestá a miesta ubiehajúce za oknom vlaku, ohliada sa za vlastnou minulosťou.
Druhý naratívny hlas patrí vševediacemu rozprávačovi. Postupne odkrýva históriu Južného Tirolska, ktoré bolo po prvej svetovej vojne násilne odtrhnuté od Rakúska a pričlenené k fašistickému Taliansku.
Evin starý otec Hermann sa pred druhou svetovou vojnou s požehnaním fašistických pohlavárov nadšene zúčastňoval na perzekúciách proti tým, ktorí sa nechceli prispôsobiť.
Román sleduje jednotlivé historické etapy od násilného potaliančovania cez migráciu Juhotirolčanov do ríše, zrod oslobodzovacieho frontu, bombové atentáty revolucionárov, roky represálií a militarizáciu územia až po zavraždenie Alda Mora.
Dôležitou témou je otázka jazyka a identity s ňou spojenej. Po vojne si ľudia z tohto regiónu ťažko hľadali prácu, ich materinským jazykom bola nemčina, no v štátnych inštitúciách boli nútení používať taliančinu.
Diskriminácia obyvateľov sa neskončila ani po vojne. Na dotknutom území sa formovali rôzne teroristické bunky. Jedným z teroristov bol aj Evin strýko.
