Po oceňovanom Hamnetovi boli očakávania od nového titulu írskej prozaičky veľké.
Maggie O‘Farrellová ich v románe Manželský portrét naplnila, a pritom zostala verná svojmu senzuálnemu štýlu, ktorý oslovuje všetky zmysly čitateľa a prebúdza predstavivosť v nevídanej miere.
Krehký osud Lukrécie
Autorka postavila do stredu postavu typickú pre svoje príbehy vychádzajúce z reálnej histórie.
Po Hamletovej matke prišlo teraz na inú ženu zo 16. storočia, Lukréciu, tretiu dcéru Cosima de Medici a jeho španielskej manželky Eleonory.
Zjavuje sa takpovediac v bode nula. Eleonora viackrát trpko oľutovala spôsob, akým došlo k počatiu jej piateho dieťaťa.
V dôležitej chvíli manželovho vrcholného potešenia očami zaletela k mapám na stene. Pred očami sa jej zjavili veľké ríše, nebeské súhvezdia, nezmapované moria, ostrovy skutočné i vybájené.
Jej myseľ sa neovládateľne túlala, a tak podľa presvedčenia lekárov a kňazov bolo rozhodnuté o povahe dieťaťa.
Lukrécia zostáva v tieni starších súrodencov - zasnívaná, nepochopená a s vlastným svetom fantázií, ktoré vie talentovane premeniť na kresby a maľby.
Od malička behá ako divoška a krúti sa, keď má pózovať portrétistovi.
Po smrti staršej sestry sa práve Lukrécia ešte ako trinásťročná stáva manželkou Alfonsa d‘Este, vojvodu z Ferrary. Politicky motivovaný sobáš má spojiť dva rody. Najdôležitejšie je, aby Lukrécia porodila vojvodovi potomka. Ale zvládne takúto úlohu drobné dievča?
