"Mám jednu výšivku, v ktorej som sa snažila zobraziť čakanie dieťaťa, choroby, strachu. Mám ju zloženú doma, lebo sa mi teda vonkoncom nepáči. Myslím, že toto mi jednoducho ani nejde," vraví výtvarníčka IVANA ŠÁTEKOVÁ, ako sa pokúšala zhmotniť obavy o syna, ktorý sa narodil so závažnou srdcovou chybou a hneď po narodení absolvoval náročnú operáciu.
Ako výtvarníčka sa však rozhodla netlmočiť rodinné témy a orientuje sa najmä aktuálne spoločenské a politické dianie. Jej tvorba je nemilosrdne presná, ironická a pochopiteľná aj pre široké publikum.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vznikla kresba ženy s dúhovou vlajkou od krvi a prečo je rada, že ju dostal aj Eduard Heger?
- Kto a čo je z jej pohľadu najväčším problémom Slovenska?
- Ako sa vyrovnávala s narodením vážne chorého syna?
- Prečo nechce, aby deti a rodinný život vstupovali do jej tvorby?
- Ako sa predávajú netradičné obrazy a výšivky?
Vaša kresba ženy plačúcej nad dúhovou vlajkou sa stala symbolom teroristického útoku na Zámockej ulici. Vznikla expresne rýchlo. Ako ste ju vytvorili?
Keď k útoku došlo, bola som práve v ateliéri. Polícia vtedy streľbu ešte len vyšetrovala, ale už z rôznych zdrojov presakovali informácie, že išlo o homofóbny a nenávistný čin. Pomerne skoro sa ku mne dostal aj manifest strelca a potom už mi bolo jasné, o čo ide. Bola som zhrozená. Myslela som si, že Slovensko je svojím spôsobom bezpečná krajina, v ktorej by sa niečo podobné nemohlo stať. To bol však len môj sebaklam. Keď som navyše neskôr videla, ako rýchlo sa vyrojili všetci hejteri, ktorí obetiam závideli asi počet sviečok, padla na mňa nesmierna skepsa.
Obrázok vznikal pomerne rýchlo, lebo slovami som ten čin okomentovať nevedela. Ostala som doslova nemá. Rozkreslila som niekoľko verzií a stále mi pripadali necitlivé, lebo zobrazovali tú udalosť. Skúsila som sa teda na to pozrieť z inej strany a to práve cez moju emóciu zúfalstva. Chcela som zachytiť pietny symbol smútiacej ženy.
Zdá sa, že väčšina ľudí mala rovnakú emóciu, a tak sa s obrázkom stotožnili a stal sa virálnym.
Grafiky neskôr do daru dostali poslanci a poslankyne, ktorí v parlamente hlasovali za posilnenie práv LGBT+ komunity. Túto dohru ste iniciovali vy?
Veľmi ma zaskočila reakcia politikov. Bola som presvedčená, že po tomto akte jednoducho všetci musia hlasovať za aspoň čiastočné posilnenie ich práv. Aj v tomto som sa mýlila a bola to veľká rana. Keď som videla, že sa situácia nikam nehýbe, spojila som sa s iniciatívou Ide nám o život a grafiky sme ponúkli na predaj.