Rubrika: Môj dydaistický uhol pohľadu
Jedna vec je na pamäti zradná. Nech by sme prečítali v živote akékoľvek množstvo kníh, po rokoch nám z nich ostávajú okrem zápletky zväčša len pocity, v lepšom prípade niekoľko citátov.
Aké by to bolo, keby stačilo len zavrieť oči, nalistovať si v duchu stranu obľúbenej knižky a môcť ju opäť čítať. Ak vám titulok pripomenul kultovú hlášku z knihy vášho detstva, potom sme najskôr rovesníci.
Tajomstvo dračej steny
Príbeh sa začína tým, že sa v škole udeje malý zázrak. Fero Vrabec, ktorý sa nikdy z vlastnej iniciatívy neprihlásil, a každého, kto tak činil, považoval za šplhúňa a div nie za svojho osobného nepriateľa, dostal jednotku.
A najzvláštnejšie na tom všetkom bolo to, že naspamäť, plynulo a bezchybne odrecitoval celú kapitolu od slova do slova!
Až keď jeho kamarát Vilo, ktorý nikdy v živote nezaklamal, potvrdil, že bol s Ferom celý čas po škole a určite sa nebifľovali, bolo treba hľadať iné riešenie záhady.
Ale aké? Mala to na svedomí legenda, podľa ktorej sa dávno, pradávno spustili na krajinu traja draci a preč odleteli iba dvaja – tretí vraj zostal uväznený v skalách, kde dodnes vyčkáva na svojich osloboditeľov, ktorých odmení úžasnou čarodejnou mocou?
Jozef Žarnay rozpráva svoje knihy cez optiku jedného zo žiakov. Vďaka tomu nerozvádza technické detaily napríklad ani o všemocnej civilizácii z hviezdnej sústavy Ariola, ktorá skúma Mliečnu cestu. Čo nikomu z nás vtedy neprekážalo.
Ariolská loď uväznená v Dračej stene im poskytovala dostatok atrakcií, ktoré by si chcel každý vyskúšať.
Jedno z kresiel malo reflektor – lúč deda Vševeda, v ktorom ste si všetko zapamätali, iné zmenilo človeka na neviditeľného a to aj ďaleko mimo kozmickej lode.
Jozef Žarnay (1944)
Vyštudoval odbor dejepis - ruština na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove
V rokoch 1964 - 1979 pracoval ako učiteľ.
Napísal päť sci-fi románov a zbierku poviedok.
V roku 1986 mu slovenské sci-fi kluby udelili čestný titul SFDr. (Science-fiction doctor).
Špeciálna skrinka dokázala replikovať nielen mince, ale aj živé bytosti. Po pristátí na cudzej planéte sa dalo v jednej z kombinéz aj lietať. A to nebolo všetko, vesmírny koráb sa vedel presúvať aj v čase!
Dnes by sa zo všetkých týchto možností dal napísať seriál s viacerými sériami. Keby sme neboli na Slovensku.
Z pohľadu súčasníka je však doslova šokujúce, že autorovi prešiel nápad o mimozemských únoscoch ľudí do otroctva z Afriky a medzi nimi aj pracovníka československého veľvyslanectva v Kongu!
Skutočnosť, že Ariola sa volala aj západonemecká hudobná firma, si súdruhovia takisto nevšimli.
