BRATISLAVA. Už to robí takmer automaticky. Prvé, čo mu ráno príde na myseľ, sú noviny. Listuje v nich od začiatku do konca, a výsledok je vždy ten istý.
Je to zlé. Je to zlé všade.
Odhodí ich na stoličku a začne myslieť na svoju priateľku. Už je veľa hodín, mohla by sa konečne zobudiť a vstať z postele. Zvažuje, či jej vyrozpráva o poslednom masakri, čo sa včera udial, a povie jej, aký má z toho všetkého pocit.

No skôr, ako sa jej spýta, či by o to mala záujem, má jednoznačnú odpoveď.
Nemá.
Ani sa pritom naňho nepozrela. A len mu povedala: prosím ťa, môžem sa v pokoji naobedovať?
Je vojna, a ju zaujíma iba jedno
Vianočné piesne majú svoje typické znaky. Opakujú sa v nich rovnaké slová a znejú v nich nástroje, ktoré evokujú špeciálnu atmosféru.
Keď však švajčiarsky rocker s démonickým výzorom Stephan Eicher nahrával pieseň s názvom Naobedovať sa v pokoji (Déjeuner en paix), nič z toho nepotreboval.
Ani nechcel.