Nikdy Navždy
"Všetky tieto útoky sa ma hlboko dotýkajú, pripomínajú mi, že sa nikdy nebudem cítiť bezpečne. Pripomínajú mi, ako som bol aj ja napadnutý. Ako ma kopali do brucha, do hlavy, a myslel som si, že toto chvíľa, keď zomriem," vraví mladý muž. Kým hovorí, pod jeho nohami defilujú fotografie z protestov, ktoré vznikli po teroristickom útoku na bar Tepláreň.
Je to jeden z najsilnejších momentov inscenácie Nikdy Navždy, ktorú začiatkom decembra v réžii Mariána Amslera uviedlo Divadlo Petra Mankoveckého. Hoci sa v nej téma práv LGBT+ komunity objavuje veľmi výrazne, nejde o jediný motív.
Samota, strach a túžba po láske má v 21. storočí veľa nepekných podôb.
Žiaden klasický príbeh
Nemecký dramatik a režisér Falk Richter napísal hru Never Forever v roku 2014 pre berlínske divadlo Schaubuehne a slovenskému publiku sa predstavuje po prvý raz.
Nejde pritom o klasický príbeh. Autor využíva postdramatické postupy, pri ktorých je celková téma dôležitejšia ako dej alebo vzťahy postáv. O ich živote, minulosti, pocitoch sa divák dozvedá z útržkov rozhovorov, v rozsiahlych monológoch a rozhodne nič nedostane zadarmo.
Amsler: Stačí, aby sa do parlamentu dostalo pár ľudí a vraciame sa o stovky rokov Čítajte Je však fascinujúce, aké zaujímavé typy dokáže vytvoriť.
Je tu psychologička natoľko zaujatá svojou deštruktívnou klientkou, že začne napodobňovať jej správanie.
"Takže nakoniec som sa minulý týždeň vyspala s dvoma úplne cudzími mužmi, ktorí sedeli vedľa mňa v autobuse. No boli to skôr chlapci, 18- alebo 19-roční. Na jednom z verejných záchodov."
