Kristína Kúdelová, reportérka kultúrneho oddelenia
trilery Jeana-Christopha Grangého
Banány, pomaranče, mandarínky, cez Vianoce sme mali všetko ovocie odložené v spálni pri balkóne. Asi preto, aby nám deťom nebolo na očiach. No kým moji rodičia debatovali s návštevami v obývačke alebo pozerali filmy, ja som si poň nenápadne odskakovala z detskej izby. Celý deň som bola v nočnej košeli a ani by som nevyliezla z postele, keby som za vrchol slasti nepovažovala čítanie s maškrtením. Vezmem si ešte jednu mandarínku, to si nikto nevšimne. Ešte sú tam štyri pomaranče, môžu byť aj tri. Určite bude ostatným stačiť aj päť banánov, takže ešte môžem zjesť dva.
Dodnes si viem vybaviť zmiešanú vôňu mandarínky a krásnej ilustrovanej knihy Finist, jasný sokol a zmiešanú vôňu pamaranča a zažltnutých strán starého vydania Karla Maya. Rodičom som sa prišla ukázať až večer, keď som už všetko prečítala. Znepokojene sa ma pýtali, prečo tak plačem. Winnetou zomrel...
Bol to plač v kulisách absolútneho bezpečia. Dosiahnuť taký pocit bezstarostnosti sa mi už asi nikdy nepodarí. Ale viem sa k nemu priblížiť, keď čítam detektívne trilery francúzskeho spisovateľa Jeana-Christopha Grangého. Sú to skvelé oddychovky. Majú vždy politický kontext, napínavú zápletku, ktorá plynie z diabolských úchyliek sériových vrahov, inteligentný jazyk a jemný humor, plynúci z komentovania francúzskych policajtov a forenzných špecialistov. Najradšej mám, keď Grangé, bývalý reportér, uvádza na scénu inšpektora Pierra Niémansa. Predstavujem si ho ako Jeana Rena, ktorý ho hral vo filmovej adaptácii Purpurových riek.
Vždy mi je ľúto, keď mi z Grangého kníh zostávajú už len posledné strany. Ale ich výhodou je, že sú pomerne dlhé. Miserere, Ríša vlkov, Posledný lov, Lontano, Kaiken, Kongo Requiem... Tú jeho najnovšiu mám doma už pár mesiacov. Nechala som si ju na Vianoce. Síce vtedy nemôžem úplne zabudnúť na všetky povinnosti, ale aspoň nemusím vyjsť z postele, maximálne vtedy, keď si idem po pomaranč.
Usmievavý Jean-Christophe Grangé opäť napísal temný román. (zdroj: DAYLIFE.COM)Daniel Bernát, reportér kultúrneho oddelenia
Pinocchio Guillerma del Tora v ponuke Netflixu
Aj slávny režisér môže pohorieť na príbehu o známom hrdinovi. Tentoraz sa to však nestalo. Nová animovaná verzia Pinocchia v podaní filmára Guillerma del Tora zbiera body vďaka šikovnému rozprávačstvu, pútavej obrazovej stránke aj stráviteľne podaným posolstvám. Zabavia sa deti i dospelí.
Pinocchio Guillerma del Tora poteší deti aj dospelých. (zdroj: Netflix)Jana Maťková, vedúca podcastovej a video produkcie SME
rozprávka Byl jednou jeden kráľ
Vianoce pre mňa nezačnú, kým si nepozriem československú rozprávku Byl jednou jeden kráľ. Síce vôbec nejde o vianočný film, má pre mňa neuveriteľné čaro a sviatočnú atmosféru. Herecké umenie Jana Wericha a Vlasty Buriana je ohromujúce aj po takmer sedemdesiatich rokoch od vzniku tejto rozprávky a s radosťou skúmam aj vycibrené dialógy a staré filmové triky. Je pravda, že si príbeh trošku personalizujem - v rodine sme tri sestry, najstaršia má rada šperky, stredná krásne spieva a ja... no na mňa tá Maruška veľmi nepasuje. Ale za to náš otec je stelesnený kráľ "Já První". S láskou sa na tom smejeme, keď film pozeráme spoločne. A samozrejme, všetky hlášky poznáme naspamäť, takže neprejde deň, aby sme z Byl jednou jeden kráľ niečo neodcitovali.
Jan Werich a jeho legendárny rozprávkový kráľ. (zdroj: Československý státní film)Michaela Žureková, reportérka magazínového oddelenia
Jo Nesbo: Krvavý mesiac
