Rozprávkové postavy majú veľkú moc, ktorá siaha tak ďaleko, ako je jej autor schopný vyfantazírovať a divák schopný domyslieť. Tú moc môžu použiť celkom sebecky i altruisticky.
A tak sme namiesto obligátnych anketových otázok o trávení sviatkov, vianočnej kapustnici a koláčoch, dali televíznym osobnostiam trochu iné zadanie: Ak by ste museli žiť vo vianočnej rozprávke, ktorú by ste si vybrali a ktorou postavou by ste v nej boli? A prečo?
Richard Stanke
Mal som rád kreslenú rozprávku Kocúr Mikeš, čo kreslil Josef Lada. Ten žil priam vo vianočnej idylke, veľa snehu, z komínov sa valil dym a deti sa hrali na snehu. Alebo seriál Puf a Muf od Viktora Kubala. „Čo budeme robiť? Paľko ide!“ (hovorí fistulou a smeje sa).
Boli veľmi vtipní a nikdy sa nenudili, aj keď bolo vonku škaredé počasie. Vždy si vedeli nájsť zábavu, aj keď sa tomu Paľko veľmi nepotešil.
Rebeka Poláková
Perinbaba, tou by som chcela byť. Ohromne by ma bavilo skákať na tej veľkej perine. A nielen to! Premenovala by som sa na Mierobabu a namiešala by som riadny lektvar tolerancie, lásky, dobra (humor by tiež nezaškodil) a pridala by som ingrediencie, ktoré by navždy vymazali z ľudských hláv egoizmus, mamon, hlúposť, hnev, nenávisť a moc.

A cez tú krásnu guľu by som tento koktail v podobe snežnej fujavice šplechla na všetky bytosti a boli by šťastné a veselé a najmä pokojné. Každý deň. Nebolo by to pekné? Veď stačí tak málo, aby sa nám žilo ako v rozprávke. Byť k sebe dobrí, ale naozaj dobrí.
Keď bude snežiť, spomeňte si, čo na vás padá.
Marián Čekovský
Ak by som mal byť stále v tej istej rozprávke a prežívať ten istý dej dookola, tak by to asi nebola veľmi veľká zábava. Ale ak už, tak asi by som chcel byť sova Rozárka v Popoluške.