11. decembra 1972, teda pred päťdesiatimi rokmi, vyrazil československý filmový štáb do NDR nakrúcať rozprávku o Popoluške. O dva dni na to sa už skúšala choreografia zo zámockého bálu a 15. decembra padla v ateliéroch prvá klapka.
Bolo to dvanásť rokov po tom, ako sa o filme s pracovným názvom Popelka objavila v dramaturgickom pláne Filmového štúdia Barrandov prvá zmienka, a rok predtým, ako sa film dostal do kín.
O rok na to, na Štedrý deň 1974 sa potom vysielal vo federálnej televízii ako pokusné farebné vysielanie. A hoci mal divácku sledovanosť 94 percent, vianočným hitom a neoddeliteľnou súčasťou sviatkov sa v Čechách a na Slovensku stal oveľa neskôr ako v Nórsku a Nemecku. Až po roku 2004.
Množstvo náhod ovplyvnilo, že Tri oriešky pre Popolušku nie sú letnou rozprávkou, že Popoluška nejazdí na motorke a nechodí na diskotéky, a že ju nenakrútil režisér, ktorý už mal Oscara.
Diskokráľovná a oscarový režisér
Umelecký riaditeľ Divadla na Vinohradech František Pavlíček, ktorý pre Vláčila adaptoval Markétu Lazarovú, pracoval na scenári Popelky už v roku 1962.
