Keď po páde komunizmu prerazili, bol to skutočný úkaz. Po normalizačných hviezdach stáli na pódiu bezprostrední chalani, ktorí hrali a spievali o obyčajnom živote. Debutový album skupiny Mňága a Žďorp sa stal jednou z najpredávanejších československých platní a patrí medzi najvplyvnejšie nahrávky deväťdesiatych rokov.
Na rozdiel od väčšiny vtedajších kapiel sa však Mňága a Žďorp nezasekla v minulosti. Stále vydáva nové albumy, pandémii vzdorovala online koncertmi, spevák a líder skupiny PETR FIALA aktuálne vydal knihu úvah Každý deň odvahu.
Dnes býva v drevenici v Beskydoch, na povalovom tráme má vytesaný dátum 1830, v izbe množstvo muziky na platniach a na neďalekú stráň chodia večer srny. Za sebou má dve manželstvá, je otcom piatich detí a vyše 150 pesničiek. Hovorí, že rád jazdí bočnými cestami po zapadákovoch a skúsenosti nabral až po päťdesiatke.
Svět je jenom hodinový hotel a můj pokoj je studený a prázdný. Tento verš pozná celá jedna generácia. Vnímate to stále tak ako vtedy pred rokmi?
Už dávno to tak nevnímam. Je to vyše tridsať rokov od vzniku piesne, medzitým som sa rozviedol a zamiloval sa do svojej druhej ženy, ktorá je dnes už mojou druhou bývalou ženou. Vtedy som poctivo držal čiernu zástavu.
Dnes, naopak, život vnímam ako dar a snažím sa užiť si každý deň.
Petr Fiala (1964)
- spevák a hudobník
- v roku 1983 založil kapelu Slepé střevo, neskôr Happyend a projekt Jonáš Hvězda, v roku 1987 vznikla Mňága a Žďorp
- vydal 16 albumov vrátane dvoch sólových
- v rokoch 2001 - 2011 moderoval v Českej televízii s Michalom Kaščákom hudobnú reláciu Ladí neladí
- bol dvakrát ženatý, má päť detí
Hodinový hotel sa stal hitom roku 1991, ale vy sa hudbe venujete už prakticky štyridsať rokov. Ako vnímate tú cestu? Bola to hojdačka?
To áno, ale len do vzniku Mňágy a Žďorp. Dovtedy som mal rôzne kapely, potom už len túto. Takže celý čas som sa venoval len tej jednej veci, ktorú som si mohol vypiplať, vlastne od 1. apríla 1987, keď vznikla Mňága.
Mňága a Žďorp je teda prvoaprílový žart?
Áno a trvanlivý.
My sme si ešte celkom na začiatku našli svoj charakteristický zvuk, ktorý bol vlastne daný našimi hráčskymi limitmi, čiže hrali sme to, na čo sme mali. Toho sa držíme stále. Spomínam si, ako som kedysi počul prvý raz Sex Pistols a zvolal som: toto je to povolenie spievať a hrať!

Uprostred šedých 80. rokov ste zložili mnohé budúce hity. Vtedy ste si asi nepomysleli, že toto je vec, ktorá vás raz bude živiť.
To je naozaj absurdná predstava. Za komunizmu som robil všetko možné, pásol som kravy, robil v chemičke, pri páse v továrni, aj na nočných zmenách, nakladal uhlie do vozňov, pred vojenčinou som sa skryl v blázinci. Vyhodili ma totiž z vysokej školy, a tak som sa snažil nejako preplávať.
Aký bol dôvod?