Psychológovia to vedia, naša vlastná individuálna pamäť vníma okolie v tých súradniciach, ktoré tvoria jeho reálny, materiálny a hodnotový svet niekedy od piatich-šiestich rokov života.
Čo bolo v našom živote predtým? A čo bolo predtým, ako sme sa narodili? A predtým, ako sa na svete objavili naši rodičia, prarodičia či ľudia, ktorí sa osobne mohli poznať s Napoleonom, Juliom Caesarom či Chammurapim?
O tom všetkom sa dozvedáme už len sprostredkovane.
Dejiny máme písané nielen v knihách a príbehoch v nich ukrytých, aj keď táto ľudská externá pamäť na stránkach papiera je azda najväčším vynálezom ľudského ducha.
Naše dejiny však máme ukryté aj v stavbách, hroboch, zbraniach a veciach, ktoré dnes vídame v historických múzeách po celom svete.
Život, myslenie, zvyky našich predkov a ich odkaz, to všetko je zakliate v materiálnej podobe a je na nás, ako to vnímame, čítame a čo si vlastne predstavujeme, že reprezentovali.
A že naši predkovia za sebou nechali milióny stôp? Práca pre Sherlockov Holmesov v koži historického výskumu.
Do jednej knihy
Stretnú sa amulet s hlavou šakala, keramická vodovodná trubka, Alžbetin relikviár, mušketa tüfenk, gitara Fender Stratocaster a žltá židovská hviezda s nápisom Jude...
Nie, to nie je začiatok nejakého absurdného vtipu, ale bleskový prehľad vecí spájajúcich storočia, ktoré môžete nájsť v knihe Civilizácia – Dejiny sveta v 1000 predmetoch (Ikar 2022).
Na tejto publikácii, ktorá pôvodne vyšla v renomovanom anglickom vydavateľstve Dorling Kindersley v roku 2020, pracovalo vyše štyridsať historikov a odborníkov na minulosť z renomovaných múzeí a akademických inštitúcií.
Ich cieľom bolo dať na jednu kopu materiálne pamiatky a vytvoriť čosi ako ľudskú stopu vývoja nášho sveta vecí.
Zbrane vedľa kuchynských potrieb, šperky, lekárske nástroje, odevy, rituálne predmety a k tomu technické vynálezy, umelecké diela, dopravné prostriedky.
Žiadnej z vecí sa autori nevenujú podrobne ani v kontinuite času, len ich prosto ukazujú, stručne pomenúvajú.
Takáto enumerácia vo výsledku pôsobí ohromujúco, pretože odrazu máte pred sebou tisícročia ľudského vývoja ukryté v množstve materiálnych pamiatok, ktoré spolu tvoria... civilizáciu.
Áno, aj hrebeň, aj kalašnikov, aj krúžková zbroj a vesmírny skafander.
Vtesnať dnes poznanie histórie do jednej knihy je, prirodzene, nemožné, ale – a to je úžasná sila tejto a podobných encyklopedických kníh – je to ukážka spájania zdanlivo nespojiteľných vecí do silného príbehu človeka.
Nakoniec, stojíme na pleciach našich predchodcov, preto vidieť našu minulosť zakliatu v materiálnom svete je poučenie o tom, že sme to neboli my, kto objavil koleso.
Takže s úctou k predkom vpred do budúcnosti.
Epochy a svety
Pri listovaní týmto najmä obrazovo-dokumentačným skvostom si nepochybne uvedomíte jednu dôležitú vec.
Táto kniha nevychádza z presvedčenia, že pupkom sveta a civilizácie je Európa či kresťanská časť sveta.
Pred nami na ceste dejinami ležia rovnako pamiatky veľkých starovekých civilizácií Stredného východu, vynálezy Číny, Indie, materiálne pamiatky amerických či austrálskych civilizácií.
Parný stroj Jamesa Watta má v knihe rovnaké miesto ako paravány japonskej proveniencie, výdobytky starého Ríma či Michelangelova Pieta komunikujú na tomto (svetovom aj knižnom) priestore s perím ozdobujúcim čelenku indiánskeho náčelníka z 19. storočia.
Kniha je rozdelená na šesť nerovnako dlhých historických epoch, pričom kultúrne a spoločensky sleduje s rovnakým dôrazom civilizácie rozkladajúce sa po celom svete.
Materiálne pamiatky sledujú tak vojenský život, vieru, rituály, ako aj každodenné činnosti, ktoré sa zachovali v predmetoch, ako sú kuchynské pomôcky či vybavenie domu.
