Táto izba sa nedá zjesť
„Nečakal si, že sa budem vedieť tak pekne bozkávať, na to som teraz celé dni hrdá, hrdo sa prechádzam po škole a myslím len na to, ako sa ja viem bozkávať,“ vraví herečka a díva sa pritom do zrkadla, ktoré zaberá celú šírku javiska.
Diváci sedia v jej bezprostrednej blízkosti, sledujú každý detail jej mimiky a v zrkadle sa odrážajú tiež. Aj oni sú tak súčasťou „vzťahu“ Terezky a Ivana.
Nesledujú však príbeh prvej lásky medzi dvoma tínedžermi. Ivan má totiž už vyše päťdesiat, je Terezkiným učiteľom na základnej umeleckej škole a to, čo sa medzi nimi deje, nie je romantika ani láskavý vzťah.
Je to sexuálne zneužívanie dieťaťa. Väčšina ľudí naň síce hľadí, no prehliada ho. A pritom sa pokojne dívajú do zrkadla.
Po škole ti prvýkrát vsuniem ruku do nohavíc
Autorský debut Nicol Hochholczerovej Táto izba sa nedá zjesť vstupuje na divadelné javisko rovnako úderne ako do prostredia literatúry.
Tak ako literárna predloha aj monodráma, ktorú uvádza Mestské divadlo Žilina, je plná nepríjemných sexuálnych opisov.
„Po škole ti prvýkrát vsuniem ruku do nohavíc. Pripomínaš mi kus tlačenky, ani tvrdej, ani mäkkej, s hladkým povrchom, z ktorého ešte sála teplo,“ vraví postava Terezky. Je to jeden z mnohých obrazov, v ktorých sa dieťa a neskôr mladá žena stáva objektom dospelého muža. Ten jej vraví: „Príď, urobím ti to zozadu.“
