Pred niekoľkými týždňami sa v ukrajinských mestách Boroďanka, Irpiň a Kyjev objavili grafity britského tvorcu Banksyho.
Ide o miesta s mimoriadne tvrdým a krutým zásahom ruského agresora a diela zodpovedajú presne štýlu renomovaného street artového umelca.
Takmer v tom istom čase sa objavil aj komiks s názvom Říká se mu Banksy a táto zhoda okolností si vyslovene žiada bližší pohľad na tvorbu anonymného majstra tvorby šablónovitých obrázkov.
Umenie alebo vandalizmus?
Maľovanie po stenách sa datuje do hlbokej minulosti, ale v súčasných dejinách sa grafity spája so vznikom subkultúr rapu, hip-hopu a breakdance na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia vo veľkomestách ako New York, Londýn, Paríž alebo Sydney.
Zo začiatku išlo predovšetkým o podpisy na vagónoch vlakových súprav v metre, na stenách budov, na múroch pod mostami, ale v priebehu rokov sa začali objavovať aj plnohodnotné maľby.
Ich spoločnou vlastnosťou bol od začiatku nelegálny charakter grafity, no postupne sa z periférie dostalo pouličné umenie do záujmu verejnosti nielen pre zásahy polície a negatívny prístup štátnych inštitúcií.
Na scénu vstúpili umelci a grafity sa katapultovalo na označenie street art, pretože už nezahŕňalo len ťažko čitateľné podpisy, ale aj vizuálne kódy s viacerými významami: dali sa vnímať ako hra, ale aj ako spoločenský komentár.
