Guillermo del Toro je vďaka filmom Diablova chrbtica, Hellboy, Faunov labyrint či Podoba vody svetoznámy režisér. Je už aj oscarový. Má 58 rokov a za sebou skúsenosti z detstva, keď pociťoval zmätok a strach, a aj tie rodičovské. Projektoval ich do filmu o hrdinovi, ktorý je takisto svetoznámy – o Pinocchiovi. A urobil to tak, že divák si jeho verziu príbehu pozrie s chuťou.
Vyzerá dobre a má čo povedať
S chuťou už preto, ako to vyzerá. Je to animovaný film, v ktorom sa narába s bábkami a všetko je po obrazovej stránke na špičkovej úrovni. Od „hereckého prejavu“ jednotlivých postáv až po detaily vo vypracovaní rôznych prostredí a priestorov. V del Torovom Pinocchiovi sa je na čo pozerať. Treba však pripomenúť, že spolurežisérom snímky bol Mark Gustafson, ktorý sa špecializuje na animáciu.
Lenže nový Pinocchio dokáže držať pozornosť aj tým, čo rozpráva a aké emócie vyvoláva. A v tomto smere netreba očakávať roztatárenú gýčovú rozprávku, v ktorej sa neobjavia ponuré spodné prúdy a kde je od začiatku jasné, že ústredný konflikt bude mať bezbolestné riešenie, len sa k nemu treba prepracovať cez krkolomné akcie.
