Umelec, rebel, sexidol, symbol boja za slobodu – to je len časť prívlastkov, ktoré sa spájajú s menom najslávnejšieho tanečníka 20. storočia. Balet Štátneho divadla Košice prichádza do Slovenského národného divadla s inscenáciou o legendárnom umelcovi Rudolfovi Nurejevovi, ktorý odmietol skrotiť svoj tatársky temperament, vzoprel sa sovietskej diktatúre, aby dobyl svet a stal sa slobodným človekom. Je to príbeh jedinca, ktorý je v kontexte súčasnej geopolitickej situácie opäť veľmi aktuálny.
„Skok k slobode“ – titulky západných žurnálov informovali 17. júna 1961 o emigrácii popredného ruského baletného sólistu Rudolfa Nurejeva na francúzskom letisku Le Bourget. V čase studenej vojny, keď médiá zamestnávala vrcholiaca kubánska raketová kríza, Berlín bol rozdelený múrom a Jurij Gagarin letel do vesmíru, sa predstavitelia Sovietskeho zväzu rozhodli Západu dokázať svoj pokrok nielen v technologicko-vedeckej oblasti, ale i v umení.
Úspechy Sovietov malo korunovať turné Kirovovho baletu do Paríža a Londýna. Mediálna oslava sovietskeho baletu sa však útekom Rudolfa Nurejeva zvrtla na mediálnu senzáciu, ktorá zvrátený režim otvorene kritizovala. Medzinárodnú potupu Sovietov malo odvrátiť Nurejevovo umelecké zlyhanie. Niekoľko dní ho v Paríži hľadali agenti KGB, pred prvým predstavením ho čakali podstrčené srdcervúce listy od rodičov, na javisku rozbité sklo a v hľadisku výkriky najatého publika: „Zradca!“
Traduje sa, že Nikita Chruščov dal príkaz Nurejevovi dolámať nohy. Mladý tanečník sa však psychicky nezrútil. Nemal čo stratiť, práve naopak, mohol vyhrať slobodný život. Jeho odhodlanie a sila osobnosti premietnuté do profesionality znamenali definitívne víťazstvo nad režimom.
Život na Západe mu priniesol slávu a uznanie v medzinárodnom meradle, bohatstvo, lásku a v konečnom dôsledku i smrť.
Nurejev sa stal ikonou svojej doby, tancoval na všetkých významných javiskách sveta. Jeho sláva dosahovala výšok rockových hviezd. Jeho viedenská inscenácia baletu Labutie jazero, v ktorej v roku 1964 po boku legendárnej baleríny Margot Fonteyn interpretoval princa Siegfrieda, sa zapísala do Guinnessovej knihy rekordov. Publikum aplauzom vyvolalo sólistov pred oponu vyše osemdesiatkrát. Odvtedy sa nič podobné na svete neopakovalo.
Bibliografický príbeh uhrančivého rebela, ktorý zmenil nielen svet baletu, uvedie v choreograficko-režijnej koncepcii Ondreja Šotha baletný súbor Štátneho divadla Košice na javisku novej budovy SND 4. februára 2023.
Titulnú postavu ikonického Nurejeva stvárni dlhoročný prvý sólista Viedenského štátneho baletu Roman Lazík. Balet SND recipročne vystúpi v apríli v Košiciach.
Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
