Sedemnásťročná Lexi Volkov má problém s drogami. Ako už po prvých dvadsiatich stranách príbehu zisťuje a čitateľ spolu s ňou, presne to je prvá fáza odvykačky; priznať si, že má problém. Práve závislosť od drog je jednou z dôležitých tém, ktorým sa venuje Juno Dawson vo svojej knižke Čistá pre tínedžerov a tínedžerky od štrnásť rokov.
Hnev, zúfalstvo, beznádej
Obálku tmavomodrej knižky v brožovanej väzbe zdobia veľké ružové písmená – ČISTÁ. Čitateľ si hneď ani nemusí všimnúť, že písmeno I nahrádza obrázok injekčnej striekačky, v ktorej je uväznené dievča.
Táto jednoduchá ilustrácia dokonale vystihuje celý príbeh a jej prehliadnuteľnosť má blízko k hlavnej téme knižky; je charakteristická pre závislosť.
„Nedokážem sa pohnúť. Unášajú ma a ja sa nemôžem pohnúť.“
Hneď na prvej stránke vtiahne autorka čitateľa priamo medzi písmená: bohatá dedička siete anglických hotelov Lexi Volkov sedí na zadnom sedadle auta plná paniky, je jej príšerne zle a netuší, čo sa s ňou deje.

Nasleduje mix vysvetľujúcich pasáží a ostrých scén; Lexi sa predávkovala, brat ju vezie na odvykačku, kde ju kričiacu z auta vyťahuje skupina lekárov. Nasledujú abstinenčné záchvaty aj skupinové terapie, ktoré čitateľovi umožnia pozrieť sa zblízka na to, pred čím sa zvyčajne zatvárajú oči.