Preslávili ho najmä fotografie aktov, ale aj portréty, medzi ktorými sú slávne osobnosti ako Morgan Freeman, Robert De Niro, Harvey Keitel, Sharon Stone, Keira Knightley či Scarlett Johansson. Nápad jeho fotografie Zmysel dokonca odkúpili filmoví producenti a využili ho na plagát k erotickej dráme Showgirls.
"Tá žena na ich fotografii je vyumelkovaná, ja by som to tak nikdy neurobil. Veď súčasťou niečoho pekného je vždy aj niečo nepekné, až potom je to pekné. Keď máte ženu, ktorá sa vám veľmi páči, tak je to aj preto, že má i nejakú chybu. Tá chyba dá kráse istú presvedčivosť. No keď je niečo príliš pekné, môže to byť až nechutné," hovorí fotograf TONO STANO. Začiatkom roka mu udelili ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie.
Všetko, čo ľudstvo má, je podľa neho založené na tvorivosti. Hoci nemusí byť nutne umelecká. Dnes však pozoruje, že tvorivý náboj sa vytráca, mení sa na spotrebnosť a konzum.
Fotografia ho neprestáva fascinovať a plánuje pracovnú cestu po svete. Pôjde špeciálne upravenou dodávkou, ktorá bude pojazdným ateliérom. „Uvidíme, čo všetko nájdem. Chcem sa proste trochu túlať a objavovať,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo bolo pre neho dôležité dostať sa na voľnú nohu.
- Ako si vytváral meno.
- Či vzniká dostatok kvalitných obrazov o našej dobe.
- Či ho vyrušuje vizuálny smog alebo je pre neho skôr inšpiratívny.
- Ako prebiehalo fotografovanie hereckých hviezd na festivale v Karlových Varoch.
- Ako blízko má krása k hnusu.
- Aké sú jeho aktuálne plány.
Herecké hviezdy si často strážia svoj imidž. Nevznikali z toho pri fotografovaní ťažkosti?
Mal som určité privilégium, poznám sa s ľuďmi zo zázemia karlovarského festivalu, takže dávali do programu zahraničných hostí aj fotenie so mnou. A ja som si vyberal. Pri tých, ktorých som chcel fotografovať, som mal predstavu, čo by som rád urobil, nachystal som si malý scenár. Niektoré fotenia trvali naozaj len desať, dvadsať minút.
No odkedy sú tie fotografie vystavené v hoteli Pupp, nemusím nikomu nič vysvetľovať. Keď festivaloví hostia vidia tie portréty a zistia, že som ich robil ja, idú do toho automaticky.

Keď hovoríte, že ste si vyberali osobnosti, ktoré chcete fotografovať, podľa akého kľúča ste to robili?
Na základe intuície a inšpirácie, ktorá z tých ľudí išla. A aj na základe dôležitosti daného človeka. Chcel som zároveň, aby tie fotky mali svoju historickú hodnotu, aby z nich vznikla akási kronika.
Fotil som aj Scarlett Johanssonovú či Keiru Knightleyovú v čase, keď ešte neboli zďaleka také známe ako dnes. Spomínam si, že Keiru som fotil v jej apartmáne a poňali sme to formou večierka, kde bola so svojimi kamarátmi. Fotili sme s ňou v kúpeľni, dávali si drink, boli sme tam niekoľko hodín... Prebiehalo to radostne a bezprostredne.
Nápad vašej fotografie Zmysel odkúpilo filmové štúdio a použilo ho na plagát filmu Showgirls. Neponúkli vám, aby ste pre nich vytvorili niečo nové?
Tá moja fotka vyšla na obálke amerického vydania knihy The Body, ktorá bola o histórii fotografie s ľudským telom. Keď ju uvádzali na trh, Múzeum moderného umenia v New Yorku k nej vystavilo prezentačnú stenu.
Moji americkí kamaráti mi poslali aj taký žart z časopisu New Yorker, kde ide po Broadwayi žena, ktorá si ako exhibicionistka roztvorí kabát a zjaví sa linka z tej mojej fotky. Vtedy tú fotografiu poznali všetci, aj Michael Stipe z kapely R.E.M., ktorý bol u mňa v ateliéri. A všimli si ju aj tvorcovia filmu Showgirls.