Keď pripravovala knihu Slúžka, študovala dobové príručky o upratovaní, čítala noviny, v ktorých sa písalo o samovraždách slúžok, a napokon našla unikátne rozhovory s bývalými slúžkami. Dozvedela sa teda, ako táto veľká a prehliadaná skupina žien žila.
„Pracovali dvadsať hodín denne a pani mohla kedykoľvek povedať, že von nejde ani vtedy, keď mala slúžka pár hodín počas nedele voľno. Spávali v malých kuticiach, často na zemi. Boli teda súčasťou rodiny, no mali skôr postavenie zvieraťa ako človeka,“ vraví HANA LASICOVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo má postava Slúžky Anky spoločné s jej životom a životom jej rodiny.
- Ako dlho trvala príprava filmu a prečo neverila, že vznikne.
- Ako žili slúžky počas monarchie a prečo mali izby vedľa izieb mladých pánov.
- Ako sa do filmu dostal motív lesbického vzťahu.
Kedy ste sa dozvedeli, že podľa vašej knihy vznikne film?
Mariana Čengel Solčanská ma oslovila už pre deviatimi rokmi. Povedala, že si prečítala knihu Slúžka a rada by podľa nej nakrútila film. Obe sme však vtedy mali veľmi malé deti. Ona niekoľkomesačné a ja dokonca niekoľkotýždňové.
Film vznikal naozaj ťažko a veľakrát som si povedala, že nie je šanca, aby vznikol.
Prečo?
