Talentovaný historik napísal príbeh „druhého“ Tisovho života, v ktorom sa prezident vojnovej Slovenskej republiky presťahoval do predstáv, želaní a mýtov svojich prívržencov.
Tiso nie je kontroverzný
Skúmanie Tisovho kultu je vec háklivá, pretože okrem zdokumentovaných faktov je v hre aj čosi navyše. Dôležité sú emócie (je jedno, že bez opory v realite). Tie sú dofarbované národným či náboženským pátosom.
Okrem výskumu novinových článkov, prejavov a oslavných básní sa nad všetkým vznáša tajomstvo. Ako sa stane, že práve táto a nie iná historická postava sa transformuje na legendu či svätca, kvôli ktorému sa oplatí trpieť alebo znášať odmietnutie či hocijaké iné nepríjemnosti?
Hruboň hneď v úvode odmieta, aby bol Tiso donekonečne označovaný za kontroverzného. Je to prejav obyčajného zbabelstva a lenivosti historikov aj časti verejnosti. ,,Jozef Tiso bol priamočiarou a ľahko čitateľnou osobnosťou s predvídateľným správaním.“ O Tisovi vieme všetko, a tak treba frázu o jeho kontroverznosti ,,raz a navždy opustiť aj za cenu straty mystickej magickosti obklopujúcej Tisovu osobnosť“.
Autor sa v prvej časti venuje obdobiu Tisovho aktívneho politického pôsobenia. Už vtedy vznikli ústredné svetské mýty zviazané s jeho osobnosťou. Po Tisovej poprave v apríli 1947 sa prezidentov kult rozvinul naplno a nadobudol mučenícky rozmer. O rozvíjanie kultu sa najviac zaslúžili exulanti, ktorí v prvých povojnových rokoch opustili Slovensko. Tretia časť sa dotýka prítomnosti, mapuje Tisov kult po roku 1989.

Kazateľ národného evanjelia a jeho deti
Tiso patril pred vojnou do hlavného prúdu politiky, ale po Hlinkovej smrti nebolo jeho nástupníctvo na čele HSĽS samozrejmosťou. O slovo sa hlásil aj Karol Sidor. Zásadný zlom nastal v marci 1939, keď po stretnutí s Hitlerom prijal sériu rozhodnutí. Poznačili zvyšné roky Tisovej politickej kariéry i osobného života.
Vtedy vznikol obraz Tisa ako ,,otca zakladateľa“ a ,,záchrancu národa“. Prevládlo všeobecné presvedčenie, že bez uposlúchnutia nemeckého príkazu by Slovensko bolo doslova roztrhané medzi Poľsko, Maďarsko a Nemecko. Postupne sa pridal egocentrický obraz ideálneho vodcu, prezieravého vizionára a kazateľa národného evanjelia. Tí, pre ktorých sa Tisov imidž stal prácou, neváhali začrieť až do Svätoplukových čias.