Českého režiséra ŠIMONA HOLÉHO dlhšie trápilo to, že v jeho rodine je celá línia nešťastných mužov, ktorí väčšinou nedokázali prijať zodpovednosť za svoje správanie. Liečili si to alkoholom alebo milenkami. A potom prišlo poznanie, že k alkoholu má sklon tiež.
Vraví, že náš život, to je približne štyritisíc týždňov. To nie je veľa. Vie, že ak ich má využiť, musí vystúpiť zo škodlivých vzorcov. Keď sa však pozerá okolo seba, vidí, že veľa Čechov odmieta ísť náročnou cestou, ktorú si to vyžaduje a namiesto nej si vyberajú šarlatánov. Ľudí, ktorí niekde nabrali sebavedomie, že sa môžu vydávať za odborníkov a rozvíjajú svoju manipuláciu na viacerých úrovniach.
"Prispieva k tomu aj jedno české špecifikum, že nemáme spiritualitu," hovorí. "Tvárime sa, že ju nepotrebujeme, no ona sa k nám vo forme rekordného počtu siekt vrátila späť."
O tom, ako sa to prejavuje v obyčajnom živote, nakrútil film A potom prišla láska, ktorý je práve v našich kinách.
Ako zatiaľ plynie váš život? Ide všetko plynulo, tak ako si predstavujete?
Skôr presne naopak. Mám pocit, že môj život je jeden zádrh za druhým. V posledných rokoch som sa to naučil prijímať ako niečo prirodzené. Už nechcem, aby ma niekto ľutoval.
V živote sa nám dejú rôzne veci a nám nezostáva nič iné, len ich spracovať. Všetko, čo žijeme, je veľká náhoda. Už len to, že zo spojenia vajíčka a jednej z miliárd spermií sa narodíme práve my, je zázrak. Takže chcieť ešte niečo navyše znamená žiadať príliš. Na to nemám právo.
Máte to už zvnútornené alebo si to musíte pripomínať?
Áno, mám. Ale pomáha mi pritom aj psychoterapia. Je dobré na ňu občas zájsť. Chodíme na preventívne prehliadky, chodíme na dentálnu hygienu, považujem preto za normálne, ak si dáme skontrolovať aj to, či je v našom živote všetko v poriadku. Ja som sa k nej teraz vrátil po dvoch rokoch, mal som nové témy, ktoré som potreboval vyriešiť.
Herečka Hana Vagnerová: Sex je pre nás najľahšie riešenie, keď už nevieme, kam dospel náš vzťah Čítajte Vo vašom filme sa však práve psychologička ocitla v slepej uličke a je taká zúfalá, že vyhľadá vešticu. Ako je to možné?
Podstatné je povedať, že je nepraktizujúcou terapeutkou. Vyštudovala to, ovláda to, ale sama už nemá silu uviesť svoje vzdelanie do praxe. Namiesto toho sa venuje marketingu a testovaniu reklamy na rôznych skupinách.
Je teda rozpor medzi tým, čo chcela robiť, a tým, čo robí. Medzi jej predstavami o živote a tým, kam ju život zavial. Medzi jej túžbami a tým, čo pre ne urobila. Jej sa prosto nechcelo podniknúť cestu za svojím snom, pretože tá cesta je nepríjemná.
Bohužiaľ, v živote sa nám deje toľko nepríjemných vecí, že niekedy stratíme všetku silu niečo s tým urobiť.
Z filmu Šimona Holého A potom prišla láska. (zdroj: FILMTOPIA)Ísť za vešticou sa niekomu môže javiť ako kratšia cesta. Robíme to vo väčšej miere ako kedysi?
Neviem, ako je to na Slovensku. Ale v Česku sa tento trend rozrástol po covide a vypuknutí vojny na Ukrajine.
