Lekárka a spisovateľka Laura Contiová sa počas druhej svetovej vojny zúčastňovala na odboji, po zatknutí ju deportovali do koncentračného tábora v Bolzane.
Po oslobodení doštudovala medicínu, popri ortopédii sa angažovala v politike a od sedemdesiatych rokov sa venovala najmä témam ochrany životného prostredia.
Debutovala románom Cecília a čarodejnice. Napísala ho v rekordne krátkom čase počas augusta a septembra 1958. Kniha však bola publikovaná až o päť rokov neskôr.
Svoje rozprávanie otvára opisom dusného leta v milánskych uliciach. Rozprávačka príbehu pozoruje vyľudnenú ulicu a ďalekohľadom sleduje dve podozrivé indivíduá, ktoré jej kradnú pokoj.
Spomienky na nedávne udalosti sa valia vo vlnách a „úlomky zabudnutých obrazov sa zvláštne približujú a vrstvia“.
Zápletka už v úvode nadobúda noirový charakter, avšak dielo je napísané poetickým jazykom, autorka vzdáva hold mestu, v ktorom vyrástla, a do rozprávania vpletá filozofické úvahy o živote a smrti, svoje pocity a mieru porozumenia, istoty a pochybnosti, komentáre k dobovej situácii a taktiež vlastné politické postoje.
Ľútosť je nedodržaný sľub
Ťažko chorá Cecília odišla z toskánskej dediny, opustila manžela a prišla s malou dcérkou do Milána, aby ju vyšetril známy profesor medicíny.
Na ulici sa náhodne zoznámi s bezmennou lekárkou. Tá okamžite zbadá, že žena nie je v poriadku, vycíti jej strach a bezradnosť.
