Pri príprave dydaistických uhlov pohľadu som si nedávno uvedomil, že domáca tvorba rozhodne netvorila moje literárne základy.
Až po opustení rodnej krajiny sa vraciam k slovenským spisovateľkám a spisovateľom. Takto sa ku mne dostali aj knihy Dušana Mitanu, ktoré som kúpil vo výpredaji takmer pred desaťročím.
Patagónia alias pat a agónia
„Bol som hrdý na otca, keď mi rozprával o neznámych ostrovoch, o neznámych ľuďoch, o neznámych krajinách. Najviac sa mi páčila Patagónia a do nej sme s otcom cestovali najčastejšie. Zdalo sa mi, že precestoval celý svet a keď som zistil, že to pozná iba z kníh a preto, že je učiteľ zemepisu, moje sklamanie bolo také tragické, ako môže byť sklamanie osemročného chlapca. Andy, pampy, Patagónia.“
V jednom rozhovore pre časopis Romboid sa Mitana priznal, že názvami knižiek pomenoval etapy vývoja spoločnosti. Novela Patagónia (prvé vydanie Smena 1972) vznikla zlúčením slov „pat a agónia“ a v trinástich kapitolách zobrazuje stav, ktorý panoval na začiatku sedemdesiatych rokov.
Kým za ostnatým drôtom by osoba, ktorá sa vzdala úspešného štúdia na vysokej škole a išla žiť do podnájmu bez istoty pravidelného príjmu navyše s o pár rokov staršou ženou, nanajvýš prekračovala snobské normy, v normalizačnom Československu rozhodne nepredstavovala vzor socialistického človeka.
