„Všetci sa sem pozerajú,“ hovorí mladá Signe v reštaurácii, kam si vyšla s priateľom Thomasom. Nehovorí to s odporom, akoby jej to prekážalo. Signe má totiž rada pozornosť. Potrebuje, aby sa o ňu ľudia zaujímali. Aby ju chválili alebo aspoň ľutovali. Zožiera ju, keď sa to nedeje.
Signe však nie je prípad youtuberky, ktorá by postavila svoju sebaprezentáciu hoci na banalitách. Ona vymyslí plán, z ktorého môže človeku prísť aj zle. Vo filme s názvom Je mi zo seba zle.
Pre nórskeho režiséra Kristoffera Borgliho je to len druhý celovečerný projekt a dostal sa s ním aj do sekcie Un Certain Regard na festivale v Cannes. Organizátori ním boli nadšení a hoci sa mu neušla žiadna cena, stojí za pozornosť.
Krásny film o strašných veciach
Distribútor promuje film ako čiernu neromantickú komédiu. Je to vec pohľadu. Borgli totiž vyhrocuje veci do extrému, až je to smiešne, no súčasne strašné. V tomto prípade netreba očakávať žiadnu nevinne šibalskú, uvoľňujúcu zábavu.
