Pre pár rokmi nakrútil takmer neznesiteľný film. Hodinu a pol v ňom pred kamerou utekali dospievajúce deti, po ktorých besne strieľal Anders Breivik. Dosiahol tak, že publikum všade na svete pocítilo, aké tragické dôsledky má pravicový extrémizmus.
Po dráme Utøya 22. júla má nórsky režisér ERIK POPPE v kinách film Emigranti, príbeh Švédov, ktorí v čase veľkého hladu odcestovali do Spojených štátov.
Kto z nás sa nikdy nikdy necítil nepochopený a sám? hovorí v rozhovore pre SME o náročných životných situáciách. Keď bol malý, opustila ho mama. Pocit, že je stále v bezpečí, mal vďaka tomu, že jeho otec bol nielen starostlivý, ale aj empatický.
Empatiu a schopnosť pýtať sa jednoduché otázky preto považuje za výnimočnú zbraň, vďaka ktorej možno ľahko zmeniť život nielen sebe, ale aj ostatným.
Keď Česi a Slováci odchádzali po roku 1968 z krajiny, mnohí im zazlievali, že ich tu nechali samých. Ako to bolo u vás, keď Nóri a Švédi odchádzali v 19. storočí do USA?
Konflikt bol najmä s cirkvou. Dnes je to už takmer nepredstaviteľné, no vtedy boli ľudia v severských krajinách na smrť vyhladovaní. Prichádzali o deti, pretože ich nedokázali nakŕmiť. To bol prvý dôvod, prečo odchádzali.
Cirkev bola tým druhým. Jej predstavitelia boli tvrdí, striktní, nikomu nič neodpustili, chceli svoje dane.
Denisa Havrľová: Film Invalid nás Rómov nemôže uraziť. Uráža nás milostná scéna v Cinke Panne Čítajte Keď potom videli, že nastáva odlev obyvateľstva, začali šíriť paniku. Báli sa, že s odchodom farmárov prídu o veľký zdroj príjmu. Robili teda všetko preto, aby zostali doma. Nórov a Švédov to však nemohlo odradiť. Do Spojených štátov odišla takmer polovica populácie.
Ako sa im to cirkev snažila vyhovoriť?
