BRATISLAVA – Je slnečný február 2023, no vo vile na bratislavských Palisádach sa oslavuje Silvester 1992. A je tam poriadne rušno. Nie však pre oslavu, bludiskom chodieb a miestností s vysokými stropmi kmitajú filmári. Všetci pozorne sledujú, ako rodina Varchalovcov víta samostatnú republiku, smúti za spoločným Československom a musí sa vyrovnať s nepríjemným tajomstvom svojho člena. V nakrúcanej snímke debutujúceho slovenského režiséra Michala Kunesa Kováča Konečne máme republiku.
Známi herci za jedným stolom
Za sviatočne prestretým stolom sedia samé známe herecké tváre. Anna Šišková, Judit Bárdos, Jana Kovalčíková, Daniel Fischer, Dávid Hartl aj ich českí kolegovia Eva Holubová a Jan Budař. A sedí tam tiež mladá kanadská herečka Rachel Kramer. O chvíľu sa k nim pridá ešte Ady Hajdu. To už v rámci nakrúcanej scény.
Hajdu hrá Daniela, a keď vojde do miestnosti, sklesnuto povie: „Spolupracoval som s ŠtB“. Holubová, ktorá stvárňuje jeho mamu, k nemu podíde a ponúkne mu miesto pri stole. Šišková v úlohe jeho manželky ho plačúc objíme s výčitkou, prečo jej nič nepovedal. Obávala sa, že má milenku.

Budař chce otvárať šampanské, ale Hajdu ho zastaví s návrhom, že by si mali pripiť niečím lepším. A prinesie fľašu s neočakávaným nápojom. „Nalejme si čistého mlieka,“ vyhlási.
Prichádza čas na slávnostný príhovor. Rodine vinšuje šťastie stará mama. A želá ho aj novému štátu, hoci zároveň smúti z toho, že už nebude Československo.

Stop. Zdá sa, že to bolo v poriadku. Pôjde sa však ešte raz. Vlastne niekoľkokrát. Až má Anna Šišková obavy, že keď budú scénu opakovať dokola, už sa nedokáže prirodzene rozplakať. Zatiaľ jej to však ide bez problémov.