Bola už vyčerpaná po svojich predošlých filmov, ktoré riešili ťaživé otázky, napríklad aj rasizmus či domáce násilie. Preto sa rozhodla, že urobí niečo, pri čom sama načerpá energiu.
"Predošlé filmy vznikali v podmienkach relatívnej pohody, keď si spoločnosť neuvedomovala, že má problém. Mala som potrebu hovoriť o temnotách, lebo ich vtedy vnímal len málokto. Teraz je zase temnota okolo nás taká veľká, že som potrebovala urobiť niečo láskavé," hovorí režisérka MIRA FORNAY.
Svoju novinku Mimi nakrúcala ako nízkorozpočtový film bez ambície bodovať na veľkých festivaloch. Dostala sa však na Berlinale a uplynulý víkend tam získala Grand Prix v sekcii Generation Kplus, ktorá sa zameriava na tvorbu pre deti a mládež. A hoci Fornay tušila, že je to divácky film, reakcie berlínskeho publika ju prekvapili.
"Mali sme šesť projekcií a každá bola vypredaná. Pri premietaní som oveľa viac počúvala ako pozerala. Chcela som zachytiť reakcie publika. A tie boli výborné," spomína.
Príbeh snímky hovorí o malom dievčati Romy, ktoré sa vyberie do lesa, aby našlo svoju stratenú andulku Mimi. Stretáva tam rôznych ľudí a každý z nich odkryje nejakú črtu svojho životného príbehu.
V rozhovore sa dočítate:
- Aké bolo prepojenie režisérky s detskou predstaviteľkou hlavnej hrdinky.
- Ako prebiehalo nakrúcanie v lese.
- Čo je to organická filmárčina.
- Prečo je pre dieťa dôležité, aby si hľadalo svoju cestu.
- Ako na film reagovalo publikum na festivale v Berlíne a čo sa pýtali tamojšie deti.
- Prečo chce Mira Fornay venovať tržby z predaja filmu na charitu.
- Akú dystopickú filmovú novinku pripravuje.
Prekvapilo ma, že ste po svojich drámach Líštičky, Môj pes Killer a Žaby bez jazyka prišli s detským príbehom. Ako k tomu došlo?
Mňa to až tak neprekvapuje. Aj toto je téma, ktorá reflektuje to, čo spoločnosť trochu potláča – jej vzťah k prírode. Ľudia mi hovorili, že v Mimi vidia môj rukopis a prepojenosť s mojimi ostatnými filmami.
V každom z nich hovorím nejakým spôsobom o deťoch, lebo "keď nejde o život, vždy ide o deti". Teraz je to však v pozitívnejšom duchu, lebo žijeme v ťažkých časoch a žiadalo sa mi trochu nadýchnuť.
V akom zmysle?
Ostatné filmy vznikali v podmienkach relatívnej pohody, keď si spoločnosť neuvedomovala, že má problém.
