Košice sú mestom s najstaršou zachovanou erbovou listinu danou panovníkom z roku 1369.
Odvtedy Hornádom pretieklo mnoho vody a Košice sa stali multikultúrnym miestom, v ktorom sa stretávajú a prelínajú viaceré náboženské i národnostné okruhy. Naživo, v knihách, v rozhlase, v televízii a čoraz viac aj na internete ich popularizuje MILAN KOLCUN.
Milovník košickej histórie, glosátor, prekladateľ, spisovateľ a legendárny turistický sprievodca na nohách aj na bicykli je čerstvým držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii Publicistika a literatúra.
Sprevádzate turistov po východoslovenskej metropole pešo aj na bicykli a vaše výklady sú najmä historické. O aké témy je najväčší záujem?
Nielen historické, rád to prepájam so súčasnosťou, ukazujem aj street art, a hovorím aj o budúcnosti. Trebárs, čo dávajú dnešný večer v divadle Na peróne, v Štátnej filharmónii či v Štátnom divadle.
Ak odhadnem publikum, že má kritické myslenie a zmysel pre humor, vsúvam aj mystifikačné motívy, ktoré s Košicami súvisia. Napríklad legendu o žobrákovi, ktorý si z nažobraného postavil dom, ako aj iné legendy.
Ďalej mystifikácie ako košické metro alebo aj KVP, dešifrované ako Košický vesmírny program. Mimochodom, s týmto konceptom pracoval aj otvárací ceremoniál Európskeho hlavného mesta kultúry 2013.
Dublin má svojho Joycea, Lisabon má Pessou. Komu patria literárne Košice?
Ak sa na ne pozrieme zvonku, tak Sándorovi Máraimu. Keď sem prišiel Otto von Habsburg a Rudolf Schuster ho sprevádzal po meste, Otto von Habsburg povedal, že Košice už pozná. Pýtali sa ho, ako je to možné, keď tu predtým nebol, on odvetil, že čítal diela Sándora Máraiho.
Zo súčasných autorov je neprehliadnuteľný už aj počtom literárnych a iných ocenení Stano Rakús, ku ktorému sa hrdo hlásim, keďže ma učil teóriu literatúry.
Sándor Márai Košice opustil v roku 1918 a jeho kariéra sa viazala na písanie v maďarčine. Odrážajú sa v niektorých jeho dielach spomienky na mladosť a Košice?
Samozrejme, a robí tak Košiciam veľkú reklamnú kampaň, nie však povrchnú, ale prostredníctvom hodnotnej literatúry.
Prvá tretina knihy Spoveď mešťana sa odohráva v Košiciach. Kniha Košická pochôdzka je tým, čo má v názve. V stredoveku sa odohráva jeho divadelná hra Košickí mešťania.
V knihe Nebo a zem nájdeme úvahy viažuce sa k nášmu mestu a o ňom napísal aj báseň Cassovia. Mnohé z toho som so súhlasom dedičov autorských práv prebral aj do Košickej čítanky.
PhDr. Milan Kolcun (1969)
- Vyštudoval slovenčinu, ruštinu, angličtinu a španielčinu.
- Desať rokov režíruje a moderuje vlastnú talkshow Bez šepkára na Malej scéne Štátneho divadla.
- Po Košiciach sprevádza nielen turistov, ale každý prvý víkend v mesiaci aj stovky domácich.
- Bol azda prvým na Slovensku, kto pred dvadsiatimi rokmi spustil pravidelné prehliadky mesta pre svojich vlastných obyvateľov, tzv. Potulky mestom Košice.
- Napísal antikonzumný román Najnovší hriech, desať kníh o Košiciach, napríklad Košické detaily I. a II., zostavil antológie literárnych textov Košická čítanka I. a II.
- Vlastným nákladom nedávno vydal Košice na každý deň – 366 tipov na použitie mesta.
- V spolupráci s Jánom Zachariášom napísali Knihu aforizmov – Slovné hračkárstvo.
Keby som prišiel do mesta s túžbou poznať literárne Košice, mali by ste o čom rozprávať? A máme nejaké múzeá, pamätné izby, ktoré stojí za to navštíviť?
Okrem prehliadok na objednávku robievam v prvý víkend v mesiaci aj tematické prehliadky, Potulky mestom Košice. Tam pripravujem každý mesiac novú tému a zakaždým sa ide po inej trase.
Spracoval som takto už takmer 130 tém. Medzi nimi aj Literárne Košice alebo Sándor Márai a Košice. Okrem toho sme vydali už dva diely spomínanej antológie Košická čítanka, obsahujúcej diela takmer dvesto autorov umeleckej literatúry, od memoárov cez básne o Košiciach, divadelné hry až po romány a poviedky, v ktorých je košický motív - Škvorecký, Jožo Urban, Petöfi, Jirásek, Tajovský, Erenburg, Rakús, Štrasser, Janovic, Wiesel, Mňačko, Hečko, Goldflam, Rotterdamský.
Najviac odporúčam navštíviť Pamätnú výstavu Sándora Máraiho, ktorá je expozíciou Slovenského národného múzea. Dostanete sa do miestností, v ktorých Sándor prežil svoje tínedžerské roky, chodíte po koberci, ktorý je mapou Košíc začiatku 20. storočia, zo slúchadla sa ozve hlas jeho manželky. Výstavou vás sprevádzajú Máraiho citáty.
Kurátorka Anna Ötvös pozná jeho dielo veľmi podrobne, no venuje sa aj jeho manželke, košickej židovke Ilone Matznerovej. Napísala o nej i o vtedajších Košiciach pútavú knihu s názvom Lolina kniha. Teraz skúma jej denníky.
Košice boli vždy multikultúrnym a multijazyčným mestom. Prejavilo sa to aj v spisovateľskej minulosti, však?
V našej Košickej čítanke, v prvom či druhom diele, prevládajú najmä preklady z maďarčiny. Na druhom mieste je nemčina, češtinu sme, samozrejme, neprekladali.
Akú úlohu zohrávajú v textoch autorov, ktorých ste spomínali, práve Košice? Sú len kulisou, alebo majú svoju chuť uličiek, tajomna? Sú Kafkovou Prahou - Košice mali silnú židovskú komunitu -, alebo sú provinčným mestečkom vždy v tieni svojich hlavných miest, len za posledných pár sto rokov Budapešti, Viedne, Prahy, Bratislavy?
