Keď majú dvaja chlapci k sebe blízko, môže ich to vzdialiť od ostatných. Ale musí ich to rozdeliť?

Belgický režisér Lukas Dhont má len 31 rokov a Blízko je len jeho druhým celovečerným filmom. Už jeho debut Dievča (2018) zožal medzinárodné uznanie. Príbeh mladej Lary, ktorá sa narodila v chlapčenskom tele, no túžila byť dievčaťom a stať sa baletkou, získal ocenenia v Cannes a na Európskych filmových cenách vyhlásili Dhonta za objav roku.

Aj jeho nová snímka Blízko, ktorá je nominovaná na Oscara za najlepší zahraničný film, našľapuje okolo témy sexuality. Oveľa viac však hovorí o priateľstve a sexualitu do vzťahu dvoch trinásťročných chalanov premieta ich okolie. Lepšie povedané ich rovesníci v škole.

Priateľstvo a pohľady druhých

Rémi a Léo bývajú v susedstve a sú takmer stále spolu. Spoločne spoznávajú svet a delia sa oň. Sú to takí priatelia, že Rémiho mama sa k Léovi správa ako k svojmu synovi. Je to hlboký vzťah dvoch citlivých, vnímavých chlapcov, ktorí sú spolu šťastní.

Lenže príchodom do novej školy sa na vzťah Léa a Rémiho začína pozerať „ podozrievavo“ . Spolužiaci majú ironické poznámky, špekulujú, či to nie sú gejovia. Nevedno, či v nich klíči aj tento druh lásky, ich detsky nevinné tváre prezrádzajú, že sa tým nik z nich zatiaľ nezaoberal.

A Rémi príliš nerieši ani uštipačné komentáre spolužiakov. Na rozdiel od Léa, ktorý sa snaží zapojiť do chlapčenského kolektívu – hráva so spolužiakmi futbal, začne chodiť na hokejové tréningy. A časom začína svojho priateľa odsúvať na vedľajšiu koľaj. Toho to mrzí, znáša to ťažko. A tak Léo okúsi prvú tvrdú ranu svojho života.