Keďže bol vyštudovaný advokát, celý život sa v ňom zrejme bila osobnosť spisovateľa a úradníka.
Na jednej strane napísal dodnes obľúbené Malomestské rozprávky (1913), na druhej sa aktívne zapájal do politického života, či už po zajatí na ruskom fronte a v československých légiách, alebo po návrate domov, kde bol dvakrát županom v Rimavskej Sobote a Nitre.
Janko Jesenský (1874 – 1945) pochádzal zo šľachtického rodu Jesenskovcov, ktorého príslušníkom bol slávny lekár Ján Jesenius, ale aj Zora Jesenská, podpísaná pod kultovými prekladmi Bratov Karamazovovcov a Doktora Živaga.
Tieto životné skúsenosti prepojil v Demokratoch, kde najmä druhý diel, napísaný s odstupom štyroch rokov, tesne pred rozpadom štátu, ktorému ako úradník dve desaťročia slúžil, sa stal jeho literárno-politickým odkazom.
Pauza medzi jednotlivými časťami tiež spôsobila, že vznikli dve takmer úplne odlišné diela.
Kým na začiatku autor pranieruje morálku akéhosi Malého mesta, kde mäsiar nemôže požiadať peknú slúžku o ruku, a prechádzka s ňou kazí mravný profil úradníka, v pokračovaní zachytáva vtedajší volebný boj, ktorý je až šokujúco podobný s dneškom.
Prvý slovenský národný umelec by mal byť povinným čítaním každého budúceho politika.
Demokracia je v prvom rade poriadok
Jesenský dokonale poznal konflikt štátneho aparátu a obyvateľstva. A v celkovom hodnotení nenadŕža ani jednej strane.
„Úradníci sú úradníci a ľud je ľud. Skoro by sme mali chuť povedať, že sú to dva nepriateľské tábory. V jednom táborí úradnícka, zapätá, po bradu zagombičkovaná, tmavozelená blúza, a podňou skúpa, prozaická duša. V druhom rozopätý, voľný, teplý, prístupný, rôznofarebný kabát a pod ním veselá, radodajná poézia. V jednom tábore spravujú sa úradníci protivňou na rozgajdanosť, roztočitosť, neporiadok, nenumerovanosť. V druhom tábore panuje protiveň na závislosť, zviazanosť, kontrolu všelijakých tých motúzových paragrafov, na ich čísla, na formálnosť. V jednom nedôvera k neučenému laikovi, ktorý si sadol, ako sa hovorí, na úradnú paripu a rozbíja hrnce, v druhom nedôvera k úradnému koňovi (šimľovi), ktorý by bol najradšej, aby bol každý hrniec prázdny, len aby on mal čo žrať.“
Subvencie, dnes by sme povedali granty, žiadali mnohí. Jesenský bol v rokoch 1930 – 1939, teda v čase písania Demokratov, predsedom Spolku slovenských spisovateľov a uťahoval si aj z vlastných radov.
Demokrati - slávny humoristický román slovenského klasika. (Vydavateľstvo Európa, 2021)„Umelci, združení v Slovenskej umeleckej besede, krátko SUB; spisovatelia, združení v Spolku slovenských spisovateľov, krátko SSS; mladí spisovatelia, združení v Spolku mladých slovenských spisovateľov, krátko SMSS; celkom mladí spisovatelia, združení v Spolku celkom mladých slovenských spisovateľov, krátko SCMSS.“
