Počas pandémie sa slovenský historik ROMAN HOLEC začal venovať téme súvisiacej s čítaním a posunul ju do historických vôd.
Vo svojej najnovšej knihe vystupuje ako spoluautor a pozornosť v nej zameriava na osudy členov šľachtického rodu, ktorý žil v kaštieli v Brodzanoch.
Knihu vytvoril so svojou niekdajšou študentkou a súčasnou vedúcou Slovanského múzea A. S. Puškina, sídliaceho v Brodzanoch, Alexandrou Lukáčovou.
V kapitole Trinásta komnata uvádzajú vlastnú hypotézu o tom, prečo v kaštieli v Brodzanoch visí obraz Puškinovho vraha a sú zvedaví, či čitateľov presvedčia.
Minulý rok vyšla Kniha o čítaní, čítanie o knihách. Čo bol pre vás stimulom, aby ste sa venovali práve tejto téme?
"´Domáce väzenie´ počas pandémie vytvorilo priestor, aby som sa venoval téme, ktorá nie je síce mojím primárnym portfóliom, ale vyplynula z vlastnej čitateľskej vášne.
Vzdal som hold čítaniu, ktoré je tou najušľachtilejšou zábavou a najpríjemnejšou prácou - nielen počas pandémie.
Zároveň som chcel poukázať, kto, čo, kde, ako a prečo v minulosti čítal. Čím sa literárna téma dostala výsostne do historických vôd."
Aký význam malo pre čitateľov čítanie kníh v tomto období „dlhého“ 19. storočia?
"Čítanie nahrádzalo dnešnú televíziu, internet, telefóny a sociálne siete. Často bolo jediným zdrojom poučenia a zábavy, jedinou možnosťou, ako cestovať v čase a priestore a spoznávať ich, ba aj ako prežiť zmysluplný a plný život.
O to väčší význam malo čítanie pre všetkých čitateľov. Tí, čo chceli a mohli čítať, čítali oveľa viac ako ľudia v súčasnosti, tí, čo nechceli a nemohli, nečítali rovnako ako dnešní ignoranti knižnej kultúry. Tých druhých bola vždy veľká väčšina."
´Sú aj horšie zločiny ako pálenie kníh. Jeden z nich je nečítať ich,´ citujete Josepha Brodského. Na začiatku každej kapitoly pridávate citát venovaný knihám a čítaniu. A v úvode píšete aj o tom, že čítanie nakoniec vedie k písaniu. Čo čítate najradšej, ak práve neštudujete historické dokumenty?
"Čítam veľa a za textom vždy vnímam autora a všetky dobové súvislosti. Napísané texty sú zrkadlom historického času a priestoru, tak i v beletrii 19. a 20. storočia nachádzam to, čo nenájdem v archívoch a primárnych historických prameňoch.
