PARÍŽ, BRATISLAVA. "Keď sa mojich spolužiakov opýtam na vysokú školu, najprv sa usmejú. Čím viac však o nej rozprávajú, tým viac posmutnejú, až sa na ich tvárach objaví čudný výraz. Uvedomia si, že to, čo prežili, nemalo ďaleko od tragédie.
Nie všetci školu dokončili. Niektorí sa už herectvu v živote nevenovali a tí ostatní zomreli," hovorí francúzska herečka a režisérka Valeria Bruni Tedeschi.
Pochádza z rodiny bohatých talianskych podnikateľov. Keď mala deväť rokov, jej rodičia sa presťahovali z Turína do Paríža. Utekali pred atmosférou strachu, ktorú v meste zasievali ľavicoví teroristi z Červených brigád unášaním príslušníkov spoločenskej elity.
Sorrentino pre SME: Po smrti rodičov som sa cítil ako na snobskej večeri Čítajte Jej brat Virginio zomrel pomerne mladý na AIDS, jej sestra, speváčka Carla Bruni sa dostala medzi najvyššie kruhy, keď sa vydala za prezidenta Sarkozyho.
Ona sa našla v herectve a stala sa z nej hviezda francúzskej kinematografie.
Mimoriadnu citlivosť, ktorú v prejave má, získala na škole, kde drsne a autoritatívne vládol legendárny režisér Patrice Chéreau. Dnes mu je za to vďačná, ale to len preto, že na rozdiel od iných mala dosť síl, aby jeho metódy vydržala.
O tom, čo tam so spolužiakmi prežila, nakrútila film Navždy mladí.
Bezcitný režisér, drogy a AIDS
Patrice Chéreau nemal rád snobizmus.
