Il Boemo
Prvé stretnutie skladateľa Josefa Myslivečka s najvyššie postaveným mužom Neapolského kráľovstva bolo nečakane intímne. Kráľ si od neho vyžiadal nočník a potom chcel, aby jeho obsah skontroloval.
"Blahoželám vám," povedal zneistený Čech a dúfal, že tým sa konverzácia v zákulisí operného domu ukončí. Mýlil sa.
"Zvieratá majú stolicu stále rovnakú. Na rozdiel od človeka. Raz je mäkká, raz je tvrdá, podľa toho, v akom je rozpoložení. Na človeka sa prosto nedá spoľahnúť," skonštatoval Ferdinand I. a keď za sebou zavrel dvere, nechal Myslivečka vo veľkých rozpakoch.

Mladý hudobník netušil, čo si má z tejto lekcie vziať. O kráľovi počul, že je to hlupáčik. Primitív, čo vyrastal bez rodičov a poznal len zákony ulice. Vedel, že hudobníci ním pohŕdajú a od takého postoja nemal ďaleko ani on.
V tej chvíli by nikdy nestavil na to, že keď sa dostane na svoje najhlbšie dno, práve tento grobian bude jediný, kto mu porozumie.
Pekný, vysoký, ženy sa mu ponúkali
Hoci bol Josef Mysliveček veľký a úspešný skladateľ, v Čechách sa o ňom málo vedelo. V korešpondencii ho občas spomínali jeho spolupútnici, no to, čo sa udialo medzi tým, ako vstúpil do Benátok a zomrel na následky syfilisu, zostalo tajomstvom.