"Meky musel občas korigovať moje z reťaze odtrhnuté nadšenie, naopak ja som musel občas rozvinúť jeho anglickú decentnosť, opatrnosť. Dopĺňali sme sa," odpovedá LACO LUČENIČ na otázku, s kým sa mu najlepšie hralo. "Náš vzťah s Mekym bol fantastický. Mohli sme byť spolu a nemuseli sme ani hovoriť."
Spevák, skladateľ, producent a multiinštrumentalista sa preslávil ako člen skupín Fermata, Prúdy, Modus a Limit, ale aj ako sólový hudobník. "Raz sme v jednom roku odohrali 360 koncertov," spomína si.
Do povedomia sa dostal aj ako prvý šéf poroty speváckej šou Slovensko hľadá Superstar.
Slovenský šoubiznis však hodnotí ako toxické a neveľmi podnetné prostredie. "Mladí sa vždy budú chcieť presadiť, či už zdravými, alebo menej zdravými spôsobmi," myslí si.
Dnes hrá v punkrockovej kapele Slobodná Európa, s ktorou sú aktuálne na turné.
V rozhovore sa dočítate:
- O tom, prečo začal hrať na basgitaru a ako zničil rádiá.
- O zoznámení s Mekym, ako Meky reagoval na príchod punku a prečo ich zaujala elektronická hudba.
- Aká bola realita života hudobníka za socializmu a po páde režimu.
- Ako dnes vníma svoje účinkovanie v Superstar a situáciu v slovenskom šoubiznise.
- O nostalgii za starými dobrými časmi.
- O tom, či sa dá hrať zoči-voči ruskej agresii.
- Či dáva šancu hudbe 21. storočia.
Oslávili ste sedemdesiatku, dostali ste ocenenie za celoživotný prínos do hudby. Je to čas na pohľad naspäť? Rekapitulujete?
Som človek, ktorý žije v istom zmysle v minulosti. Neviem, či to považovať za pozitívum. Ale preto sa nedá povedať, že by som teraz nad tým začal vážne rozmýšľať. V istom veku sa nedá nespomenúť si na tie desaťročia, ale nedá sa povedať, že by som rekapituloval.
Keď sme pri návratoch do minulosti, tak čo návrat do detstva. Kedy ste vzali prvý raz do rúk gitaru?
Dá sa povedať, že som mal šťastie, som absolvent typických mestských komunít. V 60. rokoch sa v parkoch bežne hrávalo na akustických gitarách, najprv som obdivoval a obzeral rockerov zo staršej generácie, ktorí mastili na lavičkách, hralo sa aj u nás vo dvore. Býval som na štvrtom poschodí a na prvom býval Jožo Farkaš. Odtiaľ sa stále ozývala hudba, keď cvičil na gitare. Neskôr nastúpil do skupiny Prúdy a potom do zoskupenia Collegium Musicum.
Prečo ste si vybrali práve basgitaru?
Basgitara sa mi na začiatku páčila kvôli Paulovi McCartneymu. Hral som aj na gitare, ale starší brat môjho spolužiaka mi požičal basgitaru a potom mi ju nechal.
Laco Lučenič (1952)
- hudobník, inštrumentalista, hudobný producent, skladateľ a spevák
pôsobil ako člen skupín Fermata, Prúdy, Modus a Limit, aj v sólových projektoch
aktuálne získal na Radio_Head Awards 2022 cenu za prínos do hudby.
Hrali ste nasucho, bez hudobnej aparatúry?
Nemal som ešte aparát, basgitaru som zapájal do rádia. Vtedajšie rádiá mali tú výhodu, že sa do nich dala zapojiť elektrická gitara. Zničil som tak postupne asi tri rádiá, pretože sa mi páčil ten skreslený zvuk a odpálil som na nich reproduktor. Vtedy som ešte hrával simultánne na gitare aj na base.
V mladosti by chcel byť každý sólový gitarista. Bola basgitara dobrá voľba, dali sa na ňu baliť dievčatá?
Na to neviem dať správne odporúčanie, treba sa opýtať McCartneyho. Po tých amatérskych kapelách prišli prvé poloprofesionálne a tam som už hral ako basgitarista. Pokračovalo to Prúdmi, Fermatou.
Ako si spomínate na zoznámenie s Mekym Žbirkom?
Zoznámili sme sa v roku 1967 a odvtedy sme sa občas stretli, potom sme spoločne nahrali prvé pesničky. Janko Lehotský mal vtedy pár skladieb ako Suzi, ktoré vyšli na singli a jedna dostala novú podobu, pretože pôvodne ju spieval Janko a tu ho nahradil Meky. A tam som už hral na basu. To už bol Modus.
Ktoré obdobie bolo najnáročnejšie? Hudobne aj ľudsky?
