„Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba,“ napísal kedysi Nietzsche a pri tejto knihe si na jeho výrok človek neraz spomenie.
Nerozprestiera sa azda tá najväčšia priepasť práve nad našimi hlavami – hlbina neba, v ktorej ľudstvo odnepamäti hľadalo a stále hľadá odpovede na otázky svojho pôvodu, svojej minulosti i svojej budúcnosti, priepasť nielen vo fyzickom, ale aj v metafyzickom zmysle slova, miesto také hlboké, že čím viac doň ľudstvo preniká, tým hlbšie sa mu zdá?
Možno aj vy pri prevracaní stránok pocítite jemné mrazenie na zátylku.
Hľadela tá bezodná hlbina celý ten čas na nás?
Vidí nás i teraz?
Mytológia, astronómia i astrofyzika
Keďže viac ako polovicu knihy zaberajú ilustrácie, mapy, obrázky či fotografie, potenciálny čitateľ môže ľahko nadobudnúť dojem, že, ako to už pri podobných publikáciách býva, sprievodný text bude len povinnou jazdou, popisným a didaktickým doplnkom obrazového materiálu.
Pravda je však taká, že Atlas oblohy (Ikar 2023) by bol dobrou knihou, možno dokonca rovnako dobrou, aj keby v nej nebola ani jedna mapa.
Nie je len sumárom rozsiahlych a zložitých dejín nebeskej mytológie, filozofickej astronómie a astrofyziky, ale prináša i osviežujúci a neraz podnetný pohľad na to, ako sa jednotlivé mytológie premieľali a vzájomne absorbovali jedna druhú – a potom postupne ochabovali zoči-voči vedeckému poznaniu.
Ako Saturn prišiel k svojim prstencom
V knihe nájdete mýty od tých najznámejších – od babylonského eposu Enúma eliš o prvotnom boji bohov cez trocha nudnú predstavu siedmich guľatých planét obiehajúcich okolo rovnako guľatej Zeme, rozdelenej oceánom na štyri obývané časti v strede guľatého vesmíru uzavretého hviezdnou sférou, až po zľahka úsmevnú legendu ľudu Kuba, žijúceho na území dnešnej Konžskej demokratickej republiky.
„Tento mýtus predstavuje boha stvoriteľa nazývaného Mbombo (alebo Bumba), obra stojaceho osamote v tme vo vode, ktorý trpel bolesťou brucha a vyvrátil Slnko, Mesiac a hviezdy. Slnko vysušilo vodu a odhalilo zem. Mbombo potom vyvrhol deväť druhov zvierat a posledným dávením aj človeka.“
Čarovný je aj príbeh o istom vatikánskom knihovníkovi zo 17. storočia. Ten údajne napísal nepublikovaný, a pravdepodobne (a viac-menej i v akomkoľvek inom) období nepublikovateľný traktát s názvom De Praeputio Domini nostri Jesu Christi diatriba, v preklade Rozprava o predkožke nášho pána Ježiša Krista, v ktorom tvrdí, že predkožka menovaného vystúpila na nebesá a premenila sa tam na prstence Saturna.
