BRATISLAVA. Dobrý deň, som Krásny. Teší ma, som Šťastná. Ale ja som naozaj Krásny. A ja som naozaj Šťastná...
Zo seriálu Straty a nálezy, ktorý slovenská televízia prvýkrát vysielala v roku 1974, zrejme najviac zažiaril tento dialóg. Do príbehu, ktorý bol zasadený do depresívneho prostredia slovenského zdravotníctva, nefunkčných fabrík a rozbitých vzťahov, sa aj vďaka nemu dostali i jemné, nežné momenty.
Bolo to tým, že režisérom tohto seriálu bol Stanislav Párnický a evokácia melancholickej atmosféry či cit pre nostalgiu patrili k jeho značke.
Divadelný a filmový režisér zomrel v piatok vo veku sedemdesiat sedem rokov.
Patril k tým tvorcom, čo dokázali rozprávať široké, epické príbehy, kde vysoká miera fantázie nijako nepodkopávala ich realistický základ a kde minulosti nikdy neuškodilo, keď sa nasvietila novým pohľadom.
"Spomienky sú zvláštna vec," hovoril. "Je v nich aj to, čo sa nestalo - to, čo sme chceli, aby bolo."
Tu je výber filmov, ktorými najviac poznamenal slovenskú kinematografiu.
Straty a nálezy (1974)
Stanislav Párnický bol človekom okamžiku, so žiadnym miestom nebol nikdy osudovo spojený.
Aspoň nie v čase detstva a mladosti. Jeho mama emigrovala z Juhoslávie, keď bola v siedmom mesiaci tehotenstva, rodinu tu nikdy nemal.
