Nikdy som niečo také nevidel. Nikdy, nikdy. Opakovali francúzski právnici, ktorí sa v roku 2003 stretli s Monique Olivierovou.
Neupravená, beztvará. Dokázala celé hodiny mlčať a tupo pozerať do zeme. Len občas na nejakú otázku odpovedala, aj to nevyslovila viac ako holú vetu.
Policajti, prokurátori i psychiatri si dlho mysleli, že je len poddajnou ženou, ktorá nemá nič spoločné s tým, že jej manžel unášal malé dievčatá a panny. Že síce o jeho vraždách vedela, ale nevedela im zabrániť, pretože sa ho bála.
No keď sa mala postaviť pred súd, podrobili ju inteligenčným testom. A výsledky ich prekvapili. Presnejšie: šokovali ich.
V tej chvíli vedeli, že jeden z najhorších prípadov francúzskej kriminalistiky sa skončí inak, ako si predstavovali. "Všetko sa vtedy obrátilo naruby," vypovedajú v novom dokumentárnom seriáli, ktorí autori nazvali Monique Olivier: Súčasť zla.
Plnila im všetky želania. Na pohľad dokonalá au-pair sa im potom za ich šťastie pomstila Čítajte Po prvej vražde triumfálne splodili syna
Monique Olivierová zareagovala na inzerát z väzenia. Michel Fourniret, odsúdený za sexuálne zneužívanie, sa chcel zoznámiť. Že je zločinec, jej neprekážalo, ani samu seba nepovažovala za žiadne terno.
Ich korešpondencia rýchlo hustla a dôverný tón sa zintenzívňoval.
