Keby viem, keby urobíte, keby zistia, keby zostaneš. Jeden z najrozšírenejších zvratov súčasnej hovorovej slovenčiny sa v mediálnom priestore rozmohol ako pandémia. Väčšine ľudí to neprekáža, nakoniec, nech si hovorí kto chce, ako chce.
Čo je horšie, milujú ho aj autority, ktoré slovenčina dobre živí.

Nie každým novým poslovenčeným výrazom sa slovná zásoba slovenčiny obohacuje.
O to radšej sa ľahké rečové koriste udomácnia na papieri, obrazovke či v éteri pri vytváraní relevantného diskusného priestoru. Niektoré sa šíria priam rýchlosťou blesku. Spoznáme ich podľa toho, že sa skôr či neskôr menia na nepríjemné klišé.
Napriek tomu čoraz sebavedomejšie "prerážame dno", "ideme si svoje" a "na konci dňa" je to "za nás dobre".

Mimochodom, zdá sa vám, že by ktorýkoľvek zo spomenutých výrazov inšpiroval cudzinca, aby dostal chuť učiť sa po slovensky? Ťažko.
Ktovie, čo by na naše jazykové zlozvyky dnes povedal Ľudovít Štúr. Napríklad na to, že niektoré doslovne prebraté anglické frázy obmedzujú hláskoslovie a tvaroslovie slovenčiny, okliešťujú lexiku, narúšajú vetnú skladbu, degradujú jej vyjadrovacie štýly, ktoré potom tvoria vyššie úrovne jej používania.

Zostavili sme malý slovník najrozšírenejších kalkov, vybočení z vetných skladieb, nesprávne použitých fráz, ktoré sa stali bežnou súčasťou serióznych médií aj výrokov vplyvných diskutérov.
Niektoré príklady sme uviedli na základe skúseností, iné námatkovo vybrali z toho, čo sme počuli alebo čítali v konkrétnych zdrojoch.
Pridali sme aj zopár štylistických hlúpostí, ktoré vyskočia tam, kde ich nečakáte.