Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Krehké tanečnice v bielych tylových sukničkách synchrónne sa pohybujúce v ružových saténových črievičkách malými krôčikmi na prstoch nôh po javisku – pravdepodobne takú predstavu o balete má väčšina slovenskej populácie. Baletné umenie však ponúka oveľa viac než len klasický repertoár odetý do tradičných kostýmov, pretancované rozprávkové príbehy, fantastické legendy a heroické opusy. Rukopisy majstrov je názov inscenácie, ktorá ukazuje, že balet dokáže byť výbušný, svieži, vtipný a dokonca i sexi.
Balet, ktorý búra stereotypy
Návšteva baletného predstavenia môže byť veľmi intenzívnym zážitkom. Sadnúť si do hľadiska oslobodený od akýchkoľvek predsudkov a nechať pôsobiť umenie na zmyslové receptory dokáže byť oslobodzujúce a povznášajúce.
Roztancované obrazy baletných inscenácií vníma divák najmä zrakom a nezáleží na tom, či ide o epické opusy, alebo abstraktnú tvorbu. Prioritný vizuálny vnem je doplnený o vnem sluchový, dôležitý je súzvuk tanca s hudbou, tlkot srdca tanečníkov s rytmom hudby, ladný pohyb s jej tempom, dynamikou i obsahom. Symbióza všetkých javiskových zložiek, teda tanca, hudby a dizajnu predstavenia, vytvára ideálny predpoklad na dokonalý zážitok.
Rukopisy majstrov
Inscenáciu Rukopisy majstrov uvedie Balet SND poslednýkrát v aktuálnej sezóne 28. apríla, 6. a 13. mája.
Príkladom takejto symbiózy sú štyri choreografie sústredené v inscenácii Rukopisy majstrov, ktorá búra stereotypy o nudnom a tradicionalistickom umeleckom druhu. Namiesto dlhých drám prináša dynamické jednoaktovky v širokej škále choreografických estetík. Na programe je fyzická náročnosť smerujúca k atletizmu, pohybovo „mäkký“ balet zrkadliaci prírodu, futuristická, hypnotizujúca a sexi elektronická miniatúra a na záver úsmevná freska s esenciou newyorského Broadwaya.
„Najlepší balet, aký som kedy videl…“, „… celú druhú časť som mala slzy v očiach. Tanečníci sa vznášali ako vtáky…“, „… to, čo predviedli, je dychberúce…“, „… nikdy by som nepovedala, že pri balete sa toľko nasmejem…“, „… zimomriavky celý čas, ani som nedýchala. Nevedela som, že balet môže byť aj takýto…“ Bezprostredné reakcie divákov po predstaveniach Rukopisov majstrov sú dôkazom, že aj abstraktné umenie dokáže osloviť široké publikum. Rozmanitosť jednotlivých choreografických rukopisov, hudobného sprievodu i kostýmového dizajnu odporuje monotónnosti a fádnosti, podporuje individuálnu fantáziu a vnímanie každého jednotlivca v hľadisku. Búra stereotypy o ornamentálnej vyumelkovanosti baletných zborov, prázdnej dekoratívnej funkcii tanca, nepochopených divertissementoch či nebodaj neschopnosti byť aktuálni. Štyri choreografie popredných svetových umelcov sú svieže. Občas snivé, občas vtipné, niekedy emocionálne, inokedy sexi, vyvolávajúce obdiv k takmer „športovým“ výkonom interpretov.
Svetová špička
Jedným z hlavných atribútov, ktorý stojí za úspechom inscenácie, je kvalita. Tá sa stala signifikantným znakom vedenia súboru riaditeľkou Baletu SND Niny Polákovej, ktorá pri nástupe do funkcie deklarovala umeleckú kvalitu ako jednu zo svojich priorít. Vďaka Polákovej dobrým vzťahom nadobudnutým počas dlhej kariéry primabaleríny v zahraničí sa podarilo na Slovensku uviesť diela významných svetových choreografov 20. a 21. storočia. Výber uvádzaných autorov nie je náhodný. I keď je každé dielo diametrálne odlišné od ostatných, každé pracuje s iným autorským rukopisom, spája ich evolučný rodokmeň takzvaného neoklasického baletu. Vnímavejší divák na jednotlivých dielach dokáže odčítať umelecké vplyvy a generačné posuny v tanečnej estetike. Napriek názvu, ktorý evokuje diela starých majstrov, ponúkla inscenácia moderné diela s dynamickým tempom 21. storočia.
Interpretovať špecifické choreografie v požadovanej kvalite, ktorých náročnosť je občas hraničná, si vyžadovalo dôkladnú profesionálnu prípravu. Štvorica asistentov, ktorí krok po kroku učili našich tanečníkov náročné choreografie, spolu s domácimi a zahraničnými baletnými majstrami pozdvihla súbor na úroveň, ktorá je hodná prvej scény i samotných choreografií. Vďaka tomu si diváci môžu vychutnať takmer nezatancovateľné Závratné vzrušenie z presnosti (The Vertiginous Thrill of Exactitude) Williama Forsytha, plynulý pohybový tok prenesených vtáčích obrazcov v balete Edwaarda Lianga Murmuration či absolútny a hypnotizujúci „synchrón“ v balete Craiga Davidsona Entropy. Sóla a duetá sú interpretované takmer s hmatateľným napätím, sólistky a sólisti sa pohybujú s takým sexepílom, že sa zatajuje dych. Záverečný The Concert prináša humor a uvoľnenie, za ktorým stojí oscarovými soškami ovenčený choreograf Jerome Robbins a oscarová kostýmová návrhárka Irene Scharaff.
