Vo Vatikáne z neho boli nervózni. Kade chodil, tam vyháňal diabla, vyhovel každému, kto ho o to požiadal.
Boli osemdesiate roky a katolícka cirkev už chcela ísť s dobou. Vedela, že by sa mala prezentovať moderne, nie živiť tmárske rituály.
Otec Amorth svojich kritických kolegov upokojoval. Vo väčšine prípadov o žiadne vyháňanie diabla nejde, tvrdil. Len sa s človekom, ku ktorému ho zavolali, trochu porozpráva a pro forma vykoná zopár pohybov s magickými predmetmi, aby jeho vypätý stav zmiernil.
Ten, kto je zmietaný, potrebuje najmä psychiatrickú pomoc a medicínsky zásah, to mu bolo úplne jasné.
No trval na tom, že v dvoch percentách prípadov sa situácia a stav postihnutého človeka nedá vysvetliť inak ako tým, že ho zasiahlo zlo.
Kňaz dovolil nakrútiť vyháňanie diabla. Bolo to rovnaké ako v kultovom horore Čítajte Takto posúdil aj prípad malého chlapca v španielskom Baskicku, s ktorým na dočasný pobyt pricestovali z USA mama a sestra. Po ubytovaní v starom dome sa na ňom prejavovali mimoriadne znepokojivé znaky posadnutia. Až také, že sám pápež chcel, aby sa naňho Amorth pozrel.
Aj cirkev je bránou pre zlo
Gabriele Amorth, ktorý je hlavným hrdinom filmu Pápežov exorcista s Russellom Crowom v hlavnej úlohe, naozaj existoval. V službách pápeža bol až do roku 2016, keď zomrel.
Tesne pred jeho smrťou ho stihol ešte pri práci zdokumentovať aj William Friedkin, preslávený svojím kultovým hororom Vyháňač diabla z roku 1973.
Boli mesiace, keď mal Amorth robotu päť- až desaťkrát za deň. Dokopy vykonal šesťdesiattisíc obradov a napísal o tom niekoľko kníh.
V nich zaznamenal nielen svoje exorcistické postupy, ale vraj aj jednoznačné prejavy prítomnosti Satana.
