Habibi je dielo s takou prepracovanou výtvarnou stránkou, že na prvé čítanie sa ani nedá celé poňať. Od arabských ornamentov cez mysticizmus, od erotiky po environmentálne témy, od tribalizmu po moderný život.
Náboženstvo ako baldachýn
Americký tvorca komiksov Craig Thompson nemal ani tridsať rokov, keď dosiahol výnimočný úspech ambicióznym, rozsiahlym autobiografickým dielom Pod dekou (BBart 2005).
Doteraz si získava priazeň citlivým príbehom o dospievaní, láske, každodenných ťažkostiach, emocionálnom dozrievaní. Dekou sa tu nemyslí len doslovný predmet zahrievajúci dvojicu ukrytú pod ňou.
Pre Thompsona je dekou aj náboženstvo a komunita jeho vyznávačov, snaha vymaniť sa z tohto vplyvu nie je vôbec jednoduchá a podobne nemusí byť ľahké žiť bez istoty, ktorú religiózne prostredie poskytuje.
Pretože náboženstvo slúži ako baldachýn: zastrešuje sviatočné a každodenné chvíle, no aj individuálne utrpenie a sociálny život.
Predovšetkým hlavná mužská postava čelí práve týmto dilemám: rozísť sa názorovo s rodinou, náboženským spoločenstvom a žiť viac slobodne, alebo zostať spriaznený s prostredím a naďalej vnímať jeho obmedzenia?
Kresba je tu skôr strohá, presná, realistická, dôraz sa kladie na emócie, málokto dokázal tak vnímavo zobraziť koniec detstva a začiatok dospelosti.
Po takmer siedmich rokoch Thompson prekvapil v roku 2011 ďalším monumentálnym komiksom s názvom Habibi (BBart 2022, preklad Richard Podaný).
Dejovo celkom jednoduchý príbeh hovorí o dvoch detských otrokoch, dievčati Dodole a chlapcovi Zamovi, ktorí spolu žili osamelo v púšti, kým neboli od seba oddelení.
Trvá roky, kým sa opätovne stretnú, tentoraz už ako dospelý muž a žena. Hoci znie zápletka priamočiaro až banálne, opak je pravda – také komplexné dielo medzi komiksmi nie je jednoduché nájsť a už vôbec sa nedá len tak ľahko k niečomu inému prirovnať. Dôvodom je jeho vizualita. Najprv však ešte skúsime zachytiť niekoľko dimenzií diela.
Craig Thompson: Habibi (prel. Richard Podaný, BBart 2022).Náboženstvo hrá významnú rolu aj v Habibim, dokonca vo viacerých vrstvách a aj tu môžeme použiť metaforu baldachýnu. Základná úroveň spočíva v magickom myslení, keď Dodola a Zamo veria v ochrannú moc amuletov opísaných zaklínadlami proti démonom.
S tým bezprostredne súvisia legendy o Šajtanovi (v Biblii Satanovi) prinášajúcom zlo a pokušenia a o dobrých archanjeloch navádzajúcich ľudí na ceste životom a podporujúcich dobré voľby na životných križovatkách.
Šajtan je zobrazený ako plameň s maskou, archanjeli zas ako nadpozemské bytosti, každý so svojou zbraňou.
Mimoriadnu úlohu zohráva porovnávanie príbehov z Biblie a Koránu. Pre čitateľov so znalosťou Starého zákona bude toto čítanie pôžitok, pretože uvidia, aké rozdiely existujú medzi kresťanstvom a islamom.
Niekedy len v detailoch, inokedy ide o motivácie postáv, občas sa skutky pripisujú v Koráne inej postave ako v Biblii.
Thompson tieto rozdiely fenomenálne nakreslil, napríklad putovanie Proroka cez okruhy nebies pripomína skôr horor, Júbove (biblický Jób) rany vyzerajú poriadne bolestivo, potopa ľudstva je v jeho podaní čistá kataklizma.
V celej knihe sú mytologické a náboženské príbehy akoby samostatným rozmerom presahujúcim život človeka.
Otroci tela a neviditeľné klietky
Dôležitou témou v komikse je sexualita. Nie je tu zobrazovaná ako súčasť romantickej lásky, skôr je to prostriedok na dosiahnutie slasti u mužov a zabezpečenia prežitia u žien.
Nájdeme tu viaceré podoby narábania s telom, ktoré ukazujú, v akej krehkej situácii sa ženy nachádzajú: prostitúciu, nechcené tehotenstvo, zneužívanie alebo týranie, znásilňovanie, dokonca kastráciu, čo je nezvyčajný motív a v komiksoch sa objavuje len výnimočne, ak vôbec.
