Tie dva filmy hádam ani nemôžu byť rozdielnejšie, no predsa ich niečo spája. Majú dievčenskú hrdinku a oba sú určené pre odrastenejšie deti a mládež. A ešte čosi majú filmy Ako som sa naučila lietať a Suzume spoločné – oba sú dobré.
Hrdinkou japonského anime Suzume je už takmer dospelá tínedžerka. Má sedemnásť a stretáva tajomného mladíka Sōtu , ktorý ju od prvého okamihu priťahuje. Mladík vyhľadáva opustené areály a dvere do iných svetov, ktoré treba zatvárať, aby cez ne neprešiel červ a nepriniesol skazu.
Suzume nechtiac skomplikuje jeho misiu. Sōta sa premení na stoličku a obaja začnú cestovať po Japonsku, aby našli kľúč na zatvorenie dverí a spoločne zabránili hrozivým návštevám červa.
Dievča popritom rieši aj svoju traumu z minulosti, keď tragicky prišlo o mamu.
Aká katastrofa prichádza, zostáva záhadou. Trom ženám sa však rozpadávajú svety aj bez toho Čítajte Dobrodružná misia aj vnútorné zápasy
Príťažlivosť snímky režiséra Makota Šinkaia spočíva už v tom, že ide o japonské anime a tento typ animovaných filmov sa v slovenských kinách objavuje zriedkavo.
Ich najslávnejším tvorcom je dnes už osemdesiatnik Hajao Mijazaki, držiteľ Oscara za Cestu do fantázie.
Suzume
- Japonsko 2022, 121 min.
- Réžia: Makoto Šinkai
- Slovenská kinopremiéra: 13. apríla 2023
Fanúšikovia jeho filmov dobre vedia, ako vyzerajú typické veľkooké postavy anime a poznajú aj ich zmysel pre detail. No napriek tomu, že prostredia anime pôsobia neraz až fotorealistickým dojmom, obklopuje ich zároveň aura snovosti. Nevraviac o kúzle všetkých fantastických svetov, ktoré Mijazaki vytvoril.
Mnohé z toho platí aj pre film Makota Šinkaia. Jeho príbeh sa odohráva prevažne v bežnom svete a do sveta „za dverami“ necháva nahliadnuť len sporadicky.
