Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Dotyk pohybovej estetiky 21. storočia s tajuplnosťou stredovekých textov zhudobnených skladateľom Carlom Orffom predstaví baletný súbor v choreografickej poéme Edwarda Cluga Carmina Burana. Ide o prehliadku čiastočne autonómnych obrazov tanečnej kompozície, ktorej dominuje čistota formy, telesnosť a symbolika, ktoré sa striedajú na rytmy a melódie skladieb veľkolepej scénickej kantáty. Stredoveké texty, Orffova hudba a Clugov pohybový slovník tvoria základné ingrediencie hypnotizujúceho javiskového kokteilu, v ktorom vizuálne príťažlivé obrazy majú neodolateľnú príchuť mysticizmu.
V objatí bohyne šťastia
Fascinujúca tanečná freska Carmina Burana vstupuje do repertoáru Baletu SND 19. mája 2023. Inscenácia je predovšetkým pohybovou abstrakciou, no inšpiráciou pri jej vzniku je hudobná zložka nemeckého skladateľa a milovníka divadla Carla Orffa.
„Šťastena to so mnou myslela dobre, keď mi vo würzburskom antikvariáte vložila do rúk katalóg obsahujúci názov, ktorý ma pritiahol magickou silou: Carmina Burana,“ poznamenal si autor, keď sa v roku 1934 dostal k zbierke 254 piesní. Tie boli v roku 1803 znovuobjavené v podobe rukopisu Codex buranus v kláštore Benediktbeuren a v roku 1847 publikované pod názvom Carmina Burana. Spolu so staršou zbierkou Carmina Cantabrigiensia tvoria najdôležitejší záznam vagantskej poézie. Zbierka obsahovala 55 moralistických a satirických piesní, 131 ľúbostných a 40 pijanských a hráčskych piesní, na konci sú zaradené aj dve dlhšie duchovné divadelné hry.
Carl Orff si pre svoju kantátu vybral dvadsaťštyri piesní, ktoré usporiadal do troch tematických celkov. Primo Vere (V predjarí) a Uf dem Anger (Na lúke) o radosti z prebúdzajúceho sa života po zime, o mladosti, ktorej zmysly jar najviac uchvacuje a ktorá rýchlo prejde od nevinných myšlienok k otvorenému flirtovaniu. In taberna (V krčme) tvoria pijanské piesne so satirickou kritikou ľudských nerestí vrátane ironického Náreku pečenej labute. Piesne z Cour d’amours (Dvor lásky) ospevujú všetky stupne túžby a sú zakončené vyznaním milovanej, ktorú v časti Blanziflor et Helena prirovnáva k hrdinkám francúzskej rytierskej legendy a trójskej vojny. Všetky svetské pôžitky rámcuje prológ a epilóg v podobe impozantného zboru O Fortuna na počesť nestálej bohyne šťastia, ktorá vládne nad osudmi ľudí.
Od abstrakcie k rituálu
Jednodejstvový balet oceňovaného choreografa Edwarda Cluga spĺňa všetky atribúty takzvaného abstraktného baletu. Ten je charakteristický absenciou dejovej línie, interpreti nestvárňujú žiadne konkrétne roly, ich pohybové vyjadrenie neobmedzuje žiadna zápletka. V popredí stojí čistý tanec, ktorý môže a nemusí byť motivovaný hudbou, niekedy je obsahom choreografie len dojem alebo emócia, inokedy pracovný nástroj tanečníkov – ľudské telo v pútavých pohybových variáciách.
Základnou ingredienciou Clugovej tanečnej alchýmie Carmina Burana je prelínanie originálnej pohybovej poetiky autora, stredovekých textov, používanie symbolov, tajomna rituálov a metafor. Výsledkom je ekletický tvar, ktorý vzbudzuje záujem, podnecuje fantáziu a provokuje ako záhadný Vojničov rukopis.
Mystika je v dotyku s realitou, v tanečných obrazoch sa stiera hranica medzi pohanskou mágiou, obradnosťou a vedou, choreografický jazyk tlmočí zabudnuté texty modernými vyjadrovacími prostriedkami, je súčasný, no občas akoby komunikoval zabudnutým nárečím, čím vzniká priestor na zamyslenie, hľadanie významov i fantáziu. Rovnako ako ornamentálne stránky Vojničovho rukopisu sú aj Clugove vizuálne čisté tanečné fresky fascinujúce, esteticky atraktívne, podnecujúce a občas dráždivé, navyše do vnímania temného stredoveku vnášajú svetlo liberalizmu a v tanečno-hudobnom súzvuku ponúkajú intenzívny až duchovný zážitok.
Pre Clugovu abstraktnú choreografiu je určujúci rytmus. Striedaním rytmických hodnôt a ich varírovaním v rámci samotného choreografického textu, ale i kontrastným akcentovaním a vytváraním optickej opozície medzi pohybmi sólistov či skupín tanečníkov vytvára choreograf s použitím jednoduchých motívov fascinujúce pohybové obrazy.
Ďalším výrazným znakom je geometrická javisková kresba, pričom kľúčovým prvkom je kruh. Najjednoduchší geometrický útvar a zároveň najdokonalejší výtvor prírody predstavuje začiatok i koniec, nikdy sa nekončiaci kolobeh života, vo filozofickej náuke o bytí je symbolom dokonalosti a úplnosti. V tanci sa kruh využíva najmä pri obradoch a rituáloch. V prípade Clugovej koncepcie je kruh iniciačným momentom pre tanečníkov, od ktorého sa postupne odvíja načrtnutá evolúcia života. Ako už bolo spomenuté, dielo nemá konkrétny dej, autor predkladá latentne naznačené symboly a pracuje s naratívmi, divákov prevádza rôznymi štádiami života, energetickými stavmi a psychickými archetypmi.
