Asi by ste nečakali od romantického ľúbostného románu, že niektoré jeho pasáže sa budú odohrávať pri nelegálnom vykopávaní mŕtvol a neľudskom obchodovaní s ľudskými orgánmi.
Ale láska je jednooká medzi slepými a tak sa môže stať v živote (a literatúre) všeličo. A navyše, ak je to v záujme poznania, vedy a rozvoja ľudstva.
Román americkej autorky Dany Schwartzovej Anatómia - príbeh lásky (prel. D. Jahičová, Tatran 2023) môžete čítať ako literárnu poctu gotickému románu a hororu v štýle Frankensteina alebo ako knihu približujúcu svet medicíny spred nedávnych dvesto rokov, či ako alúziu na ženské emancipačné romány Jane Austenovej (jej román Rozum a cit sa v knihe priamo spomína).
Alebo ako lovestory, ktorá hovorí o tom, ako sa tradične porušujú konvencie doby, keď sa do spoločenských vzťahov primieša omamná láska.
Frankenstein na scéne
Čítajúc anatomické pokusy našich predkov a predstavy o medicíne, vlastne je až zázrak, že sme sa dožili súčasnosti. Píše sa rok 1817, ocitáme sa v škótskom Edinburghu, divokom, veľkom, upršanom a smradľavom meste, ktoré je rozdelené na štvrte pre vyvolených a chudobných.
Pôsobí tu aj moderná Spoločnosť anatómov, lekárov, ktorí sa venujú chirurgii a spoznávaniu ľudského tela. Vedie ju doktor William Beecham, vnuk slávneho doktora Beechama, autora legendárnej Rozpravy o anatómii, vplyvnej to knihy vedeckého osvietenia a lekárskej vedy z konca 18. storočia.
To, že autorka textu sa inšpirovala románom Mary Shellyovej o doktorovi Frankensteinovi, je jasné hneď z úvodného citátu.
„Rekvizity“, ktoré využíva Shellyová - mŕtvoly oživované tajomnou elektrickou silou, amputované ľudské „súčiastky“, nočné cintoríny, šialení lekári a ich pomocníci – sa prehupli s gráciou aj do Schwartzovej románu.
Mimochodom, dej knihy sa odohráva v roku 1817, Frankenstein vyšiel po prvýkrát v roku 1818. Schwartzová si však morbídnosť vychutnáva s gráciou postmoderného nadhľadu. To znamená, že v prvom pláne čítate román, v druhom, ak máte chuť, aj literárne odkazy na populárnu kultúru.
