Anjelská tvár, anjelsky hlas. Z Ivety Bartošovej sa rýchlo stala hviezda česko-slovenskej popmusic, no krásne časy trvali krátko. Vystriedala ich tragédia, ktorá zavŕšila sériu drám.
Smrť milenca, záhadný únos, psychické problémy a novinári, ktorí striehli na jej smrť. Keď zomrela, nebol jej syn Artur Štaidl ešte ani plnoletý. Dnes sa na to všetko musí pozerať ešte raz.
MICHAL SAMIR, režisér seriálu Iveta, mu to nijako neuľahčil, pretože rozhodne nesúhlasí s predstavou, že bola len obeťou a chudinkou. „Dopredu som ho upozornil, že sa jej nechystám urobiť pomník,“ povedal v rozhovore pre SME na pražskej premiére v Lucerne.
V rozhovore sa dočítate:
- o neriešenom psychickom zdraví Ivety Bartošovej,
- akú chybu urobila, keď vstúpila do vzťahu s Ladislavom Štaidlom,
- kto v ňom koho a ako manipuloval,
- o ťažko uveriteľných veciach, ktoré sa stali počas ich vzťahu,
- o záhadnom únose z roku 1994,
- s akými názormi na Ivetu Bartošovú sa stretol,
- ako vidí jej syna Artura po to všetkom, čo sa stalo,
- na čo ho pred nakrúcaním pripravil.
Bolo to v apríli 2014, keď sa Iveta Bartošová položila pod vlak. Ako ste si jej čin vyhodnotili?
Všimnite si, všetci si pamätáme, kde sme vtedy boli. To znamená, že v našich životoch bola dôležitou postavou, že jej príbeh bol silný príbeh. Nielenže viem, kde som vtedy bol.
Veľmi dobre si pamätám aj to, čo som si vtedy pomyslel. Pretože som bol som jeden z tých ľudí, čo si so svojimi kamarátmi tajne vymieňal správy, čo sa zase Ivete stalo, a smiali sme sa na tom. Keď zahynula, prešiel som si obdobím sebaspytovania.
Musel som sa sám seba pýtať, ako sa správam k ľuďom, ktorých nepoznám. A už vtedy som začal uvažovať o tom, že o nej nakrútim seriál.
Vedeli by ste dnes povedať, kde v jej životnom príbehu nastala chyba? Keby ste ho mali v rukách ako scenár, čo by ste v ňom zmenili, aby sa skončil šťastne?
Nedovolím si povedať, kde sa mal jej život vyvíjať inak. Odpoviem na to inak. Mám pocit, že Iveta mala obrovskú duchovnú a duševnú stránku.
Nikdy ju však neprebádala, pretože sa narodila do sveta, kde na také veci nikto nebol zvedavý. Všimli ste si, s akým prístupom sa v seriáli hovorí o psychiatrii, psychológii, terapii?

S výsmechom?
Vtedy sme k tomu neboli naklonení. Keby sa však Iveta narodila o dvadsať rokov neskôr, už by sa stretla s inou reakciou. Keby mala dnes dvadsať rokov a povedala, že potrebuje terapiu, lebo ju zranil tragický odchod Petra Sepéšiho, okolie by ju podporilo. Dnes chodí na terapiu každý druhý človek z tých, čo tu v Lucerne vidíte, a nikto sa tomu nečuduje.
Je možné, že pri tejto zmene by jej príbeh vyzeral inak. Aj keď netvrdím, že by sa tým všetky jej problémy vyriešili.