Tvár, s ktorou prichádzame na svet, si nevyberáme. Narodíme sa s ňou. Ale keby taká možnosť existovala, napísal by som, že Marián Varga si lepšiu tvár nemohol vybrať.
Pretože bola presne taká, aká je (a navždy zostane) jeho hudba. Bohémsky extravagantná aj introvertne zadumaná, provokujúca aj vľúdna, sebaistá aj zraniteľná.
A napriek tej zdanlivej protirečivosti a mnohorakosti odtieňov stále tá istá. Skalopevná. Pretože ju nestratil ani v časoch, keď bol v požičovniach tvárí a prezliekarňach kabátov poriadny frmol.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sme si mali takých ľudí a také tváre pamätať. Pripomínať si ich a vzdávať im poctu. Tak ako sa to podarilo – v mnohých ohľadoch jedinečnej – knihe Hommage à Marián Varga (Via Danubia, 2023).
Varga v priebehu piatich desaťročí
Priamym impulzom k jej vzniku bola rovnomenná výstava, ktorá sa na prelome rokov 2022/2023 v Danubiana Meulensteen Art Museum stretla s mimoriadnym záujmom verejnosti a zaradila sa ku kultúrnym udalostiam, ktoré prekračujú rámec „klasického“ výstavného podujatia.
Predstavilo sa na nej 75 českých a slovenských fotografov, ktorí v rozpätí viac ako päťdesiatich rokov zvečňovali Mariána Vargu pri najrôznejších príležitostiach a v najrozličnejších situáciách.
Tým sa dostávame ku kľúčovému aspektu výstavy a zároveň predmetnej knihy, ktorá je jej priamym výstupom. Kurátori (Vincent Polakovič, Martin Marenčin, Jana Vargová, Jozef Ondzik) totiž zvolili pri výbere fotografií ten najlepší možný kľúč.
Nesústredili sa len na „reprezentatívne“, štylizované či notoricky známe snímky, ktoré poznáme z plagátov, obalov platní alebo z dobovej tlače.
Ich ambíciou bola práve rôznorodosť obrazového materiálu, takže mnohé z fotografií sú skôr kradmým pohľadom cez priezor do umelcovho súkromia, občas až voyeurským nahliadnutím za oponu či napohľad všednými momentkami „stále tých dní“.
A práve vďaka tejto mozaikovitosti pred sebou nemáme iba ateliérovo aranžovaný či starostlivo retušovaný obraz „celebrity“, ale plnokrvný, životom pulzujúci portrét, ktorý priznáva (tak ako plátna starých obrazov) aj drobné praskliny, škrabance a patinu.
S vyretušovanou cigaretou
Je celkom príznačné, že knihu otvára profil fotografa Tibora Borského. Jeho portrét mladého Mariána s cigaretou, chuligánsky zastrčenou v kútiku úst s metaforickým gestom „roztváranej“ džínsovej bundy, zdobiaci obal legendárneho dvojalbumu Konvergencie, sa stal doslova ikonickým.
