Vyzerá to tak, že počet galaxií vo vesmíre sa približuje k desiatim miliardám. V každej z nich je asi sto miliárd hviezd, ktoré sú veľké ako Slnko. To sú také absurdné čísla, až ma to, prekvapivo, dalo do pohody.
Pri takých ohromných rozmeroch nemám veľa možností zanechať stopu. A to je oslobodzujúce, uvažuje hlavný hrdina slávneho nórskeho románu Naivné. Super.
Nórski spisovatelia dlhodobo ťažia z masívnej podpory. Štát z každej knihy domáceho autora kupuje tisíc výtlačkov a stará sa o to, aby nechýbala v žiadnej knižnici. Okrem toho poskytuje štedré granty zahraničným prekladateľom, aby sa ich literatúra dostala aj do sveta.

Erlend Loe by sa však pravdepodobne presadil aj bez toho. S touto knihou z roku 1996 sa trafil do pocitu existenciálnej krízy, ktorou prejde zrejme každý aspoň raz za život. Nájsť si v ňom miesto, preorganizovať si ho a zachovať v ňom len podstatné veci, to je úloha, ktorú pred ním opísal len málokto tak dobre a vtipne ako on.
Som cyklista, otec, brat, hovoril o sebe, keď začínal. Netrvalo dlho a doma v Nórsku sa presadil aj ako filmový recenzent a scenárista. A ako scenárista je podpísaný aj pod film Bombastický Johan, ktorý je teraz v slovenských kinách.
Výbuchy sú aktom rebélie
Johan je ďalšou variáciou mužov, o ktorých Loe písal v knihách. Ich spoločným znakom bolo, že väčšinou sa potrebovali pred niečím skryť: pred civilizáciou, pred príliš vášnivými ženami, pred tehotnými ženami, pracovnými povinnosťami.
Raz sa medzi nimi vyskytol dokonca i nórsky premiér Jens Stoltenberg, dnes už šéf NATO.