SME

Timravine Deti v Činohre SND

Režisér Michal Vajdička v rozhovore s Danielom Majlingom.

Michal Vajdička.Michal Vajdička. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo )

Pri príležitosti premiéry inscenácie Deti, ktorá nás čaká 3. a 4. júna, pripravil dramaturg inscenácie Daniel Majling rozhovor s jej režisérom Michalom Vajdičkom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Inscenácia Deti je o tých najintímnejších vzťahoch v rodine. Sledujeme jednu veľkú rozvetvenú rodinu pri rôznych stretnutiach – na svadbe, na kare, na oslave sedemdesiatky, počas Vianoc i Veľkej noci. Je to nielen o tých skutočných deťoch, ale aj o dospelých, ktorí ešte stále celkom nedozreli. Deti sú inšpirované motívmi z troch Timraviných poviedok, dej je však situovaný do súčasnosti, respektíve je ťažké určiť, v akom období sa presne odohráva. Prečo táto časová neukotvenosť?

SkryťVypnúť reklamu

Aby sme si uvedomili, že za tých sto rokov sa toho až tak veľa nezmenilo, nikam sa
nevyvíjame, stále sme nepoučiteľní a robíme tie isté chyby.

Nestráca sa však možnosť porovnať súčasnosť s minulosťou? Jednou z tém, ktorými sa hra zaoberá, sú vzťahy k deťom od opičej lásky až po úplnú ľahostajnosť. Pred sto rokmi to predsa len bolo iné – deti rodičom onikali, rodičia im vyberali partnerov…

To sú formálne veci. Modely správania sa preberajú. Raz som sedel na nedeľnom obede so svojím otcom a synom a v jednej chvíli som zhúkol na syna: „Dojedz to, lebo nepôjdeš od stola!“ A môj otec sa začal veľmi smiať, pretože som nielen zopakoval jeho slová spred rokov, ale zopakoval som aj jeho intonáciu.

Mnohé veci ostávajú rovnaké. Na deti, na to, aby sme si s nimi vybudovali vzťah, dnes nemáme rovnako čas ako kedysi.

SkryťVypnúť reklamu

Ale áno, niektoré veci sa zmenili, pretože sa zmenil aj svet. Keď moju mamku prvýkrát mama poslala do školy, povedala jej: „Na priechode sa pozrieš najprv doľava, potom doprava, počkáš, kým prejde auto, a až potom prejdeš cez cestu.“

A moja mama celý deň čakala na priechode, kým prejde nejaké auto. Svet dnes kladie oveľa väčšie nároky na deti, sú vystavené komplikovaným situáciám oveľa skôr ako predtým.

Súvisiaci článok Ľubomír Vajdička: Len podľa školských tašiek na vrátnici som vedel, že mám deti v divadle Čítajte 

Po Všetko za národ, novele, ktorú si inscenoval ešte v Divadle Andreja Bagara, a Bále, ktorý si robil pred deviatimi rokmi už na pôde SND, sú Deti tvoje tretie stretnutie s Timravou, i keď v tomto prípade ide len o voľné variácie na jej motívy. Čím táto inscenácia na tie predchádzajúce nadväzuje a čím sa líši?

Všetko za národ chcelo byť veľmi divadelné. Mala to byť „podívaná“, ako sa vraví v Česku. Pracovalo sa tam so symbolmi, celé javisko bolo pokryté zemou, malo to silný vizuál.

SkryťVypnúť reklamu

Bál sme inscenovali na veľkej scéne, museli tam byť veľké gestá, bolo to teatrálne. Obe inscenácie spájal ironický nadhľad a humor a ten nebude chýbať ani v Deťoch, ale Deti mi prídu oveľa intímnejšie a komornejšie.

Čiže z verejného priestoru farskej záhrady či dedinskej veselice vchádzaš rovno do kuchyne a do tých najintímnejších ľudských vzťahov, ktoré sú doma totálne odhalené?

Áno. Nehľadám len ironické zveličenie, ale viac sa snažím analyzovať, ako a kde osudy tých tragikomických postáv vznikajú. Celé sa to odohrá v jednej rodine pri jednom stole.

Uveriteľnosť situácií a emócií ma tentoraz zaujíma viac ako ironický nadhľad.

Vo viacerých článkoch ťa označili ako veľmi tradičného, konzervatívneho činoherného režiséra. Máš s touto nálepkou problém alebo si s ňou stotožnený?

SkryťVypnúť reklamu

To označenie sa objavilo v mojom profile na stránke Divadelného ústavu a teraz to všetci trochu nekriticky kopírujú. Ale neprekáža mi to. Divák sedí už niekoľko storočí v hľadisku a herec stojí na javisku – tá situácia je už sama osebe dosť konzervatívna.

Svoje divadlo staviam na hercoch, vzťahoch, situáciách, témach, charakteroch – to je u mňa na prvom mieste, takže ak sa to považuje za konzervatívne, tak áno – moje divadlo je konzervatívne.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 148
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 671
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 630
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 755
  6. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 184
  7. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 119
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 745
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu